Koncom októbra sa vďaka spolupráci s ansámblom Solamente naturali po prvýkrát na Slovensku predstavila Medzinárodná zborová akadémia Lübeck spolu s jej zakladateľom a dirigentom Rolfom Beckom.
Ako dirigent sa špecializujete predovšetkým na zborovú tvorbu a interpretáciu veľkých vokálno-inštrumentálnych diel. Bola to vaša predstava od začiatku?
Nie, vôbec. Najskôr som študoval právo, pretože otec nechcel sponzorovať moje štúdium hudby. V Marburgu však neboli iné možnosti, a tak som dirigoval zbor. Prišlo to postupne.
Boli ste aj zborovým spevákom?
Bol, ale zlým. (Smiech.) Mám však odtiaľ dobrú historku: totiž ani môj učiteľ Helmuth Rilling nebol najlepším spevákom a v zbore sme sedávali veľa seba. Raz sa na mňa pozrel a povedal: „My tu teda nie sme veľmi dobrá dvojica.“
Napriek tomu, že uvádzate prevažne diela Bacha, Händla, Beethovena či Brahmsa, vo vašom dirigentskom portfóliu možno nájsť aj hudbu 20. storočia. Je pre vás táto rôznorodosť dôležitá?
Nemám rád, keď interpretácia spočíva len v tom, že sa jednotlivé nacvičené party dajú dohromady, pričom kúsok zaznieva forte, ďalší zasa piano a to je všetko. Snažím sa, aby hudba mala myšlienku, ktorú chcem poslucháčovi tlmočiť. V hudbe z obdobia romantizmu či baroka chcem do interpretácie vložiť niečo z vlastných pohľadov na hudbu a to je možné napríklad aj v Schönbergových dielach. Mnohé z moderných skladieb sú však stavané práve spôsobom, ktorý jednotlivé party len stroho spojí dohromady a to je dôvod, prečo sa súčasnej hudbe príliš nevenujem.
Ako sa vysporadúvate s problémom štýlu?
Povedzme pri Jánových pašiách sa človek musí rozhodnúť, ako ich chce poslucháčovi priblížiť. Kým vo svojich začiatkoch som sa prikláňal k romantickému štýlu, teraz ich robím s malým zborom a dobovými nástrojmi. Je na interpretovi, aby našiel štýl, ktorý mu vyhovuje.
Menil sa počas vašej kariéry váš prístup k interpretácii?
Človek celý život uvažuje nad tým, čo robí. Počas pôsobenia v rámci Hudobného festivalu Schleswig-Holstein som stretával mnoho skvelých dirigentov a napríklad jeden slávny kolega sa od nás po obede odobral s tým, že ide študovať dielo na večerný koncert. Pritom mal dirigovať symfóniu, ktorú verejne uviedol snáď dvestokrát. Človek musí študovať stále. V interpretácii neexistuje jediná správna cesta. Ja som urobil veľa zmien. Jedno z najdôležitejších diel, Bachovu Omšu h mol, už robím tridsať rokov a vždy, keď som sa k nej vrátil, niečo som pozmenil. Je to evolučný proces.
Podľa dobových prameňov zaznieval v 17. storočí na našom území pomerne náročný repertoár, ktorý spievali žiaci latinských škôl. Nedokážem si predstaviť, že by boli dnešní študenti schopní zaspievať napríklad diela Heinricha Schütza. V čom je príprava súčasných zborov iná?
Viac v aktuálnom vydaní Hudobného života.
Nemecký dirigent Rolf BECK (1945) sa špecializuje predovšetkým na zborovú hudbu. Po štúdiách práva a neskoršieho dirigovania na Musikhochschule vo Frankfurte (Helmuth Rilling) založil popredné zborové teleso Vokalensemble Marburg (1972). Bol riaditeľom Hudobného festivalu Schleswig-Holstein (1999–2013), na pôde ktorého vznikla Zborová akadémia SHMF so zameraním na podporu a vzdelávanie študentov spevu z rôznych krajín (od roku 2013 funguje samostatne ako Medzinárodná zborová akadémia Lübeck). Ako dirigent uviedol v posledných rokoch Händlovo oratórium Alexander's Feast v Budapešti a Vilniuse a vôbec po prvýkrát Mendelssohnovho Eliáša v Číne. Participoval na množstve nahrávok – J. Brahms: Ein Deutsches Requiem (Profil), C. Orff: Carmina Burana (Sony), G. F. Händel: Alexander's Feast (Hänsler Classic), G. F. Händel: Judas Maccabaeus (Deutsche Harmonia Mundi), J. S. Bach: Weihnachtsoratorium (Berlin Classics). V roku 2013 sa s festivalovým zborom a orchestrom predstavil na charitatívnom koncerte nemeckého prezidenta.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.