Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied je jedinou muzikologickou inštitúciou na Slovensku, ktorá má primárne vedeckovýskumné zameranie. V roku 1943 bol jedným zo zakladajúcich pracovísk Slovenskej akadémie vied a umení, v roku 1953 terajšej Slovenskej akadémie vied. O aktuálnej situácii a perspektívach ústavu sme sa rozprávali s muzikológom, skladateľom a filmovým režisérom Jurajom Lexmannom, ktorý je riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV od roku 1997.

Ústav hudobnej vedy má úctyhodnú tradíciu. Aké má poslanie a aké úlohy plní v súčasnosti?

Ide tu o filozofickú otázku vedy v malých národoch. V skupine vied o človeku, spoločnosti a kultúre sa Ústav hudobnej vedy SAV venuje výskumu v tých oblastiach, ktoré sú viazané na územie Slovenska, národnú kultúru a jazyk, a v ktorých pracovisko dosahuje parametre porovnateľné so zahraničím.     

V čom sa líši od iných inštitúcií muzikologického zamerania na Slovensku?

Naše pracovisko je jediným primárne vedeckovýskumným muzikologickým pracoviskom na Slovensku bez vedľajších povinností pedagogických, dokumentačných, archívnych a pod. Tým vedľajším povinnostiam sa síce tiež venujeme, ale v prvom rade sa cítime zodpovední za to, aby vzhľadom na slovenskú kultúru nijaká muzikologická úloha nezostala dlhodobo nepokrytá. Naším poslaním je venovať sa predovšetkým vedeckej práci, čo súvisí s existenčným poslaním Slovenskej akadémie vied. Najbližší kolegovia muzikológovia z iných pracovísk sú prevažne pedagógovia na univerzitách. Musia v prvom rade učiť a až popritom sa venovať vede. My nemusíme učiť, ale smieme. Pedagogickej činnosti sa venujú najmä mladší pracovníci ústavu. Logické je, ak poznatky získané pri vedeckej práci na našom pracovisku prenášame do pedagogického procesu mimo SAV. Nie naopak.    

Vedeckovýskumný úsek ústavu tvoria už tradične tri oddelenia: Oddelenie hudobnej histórie, Oddelenie etnomuzikológie a Oddelenie teórie a súčasnej hudby. Prečo práve takéto členenie?

Toto rozdelenie má svoje historické odôvodnenie, vychádza z pôvodných názorov na výskumné priority. Spracovanie dejín slovenskej hudby bolo od začiatku prvoradou úlohou nášho pracoviska, dnes sa však v tejto oblasti usilujeme o syntézu poznania, porovnávanie a vyhodnotenie dejín. Podobne aj uvedomovanie si jedinečnosti a hodnoty slovenského hudobného folklóru viedlo ku sformovaniu medzinárodne akceptovanej slovenskej etnomuzikológie. Oddelenie teórie a súčasnej hudby vzniklo v 50. rokoch s cieľom venovať sa tvorbe vtedajšej slovenskej hudobnej moderny. Dnes sú v popredí nášho záujmu skôr aktuálne otázky rozvoja hudobnej kultúry. Teda všetky naše tri vedecké smerovania vo svojej podstate nezostarli – zmenili sa len vedecké priority, metódy výskumu a šírka dosiahnutého poznania.    

Ako je možné, aby také malé pracovisko zvládalo taký široký vedecký záber?

To je stále aktuálna otázka. Simultánne riešime približne toľko výskumných úloh, koľko je nás v ústave vedeckých pracovníkov. Ako to zvládame? Tak, že Ústav hudobnej vedy je na Slovensku najčastejším iniciátorom spoločných projektov s inými organizáciami. Pri poslednom komplexnom hodnotení vedeckých organizácií SAV som vyčíslil, že v priebehu štyroch rokov náš ústav riešil 15 vlastných výskumných úloh a bol spoluriešiteľom 5 ďalších projektov, čím na seba viazal spoluúčasť 22 ďalších univerzitných a iných pracovísk. Teda s rozpočtom mzdového fondu na malý počet pracovníkov ústav spoluorganizoval prácu asi 70 osôb. 

Predstavte nám stručne jednotlivé oddelenia, ich zameranie a osobnosti. Napríklad Oddelenie hudobnej histórie…

Toto oddelenie sa zameriava na rekonštrukciu a hodnotenie vývoja hudobnej kultúry viažucej sa na Slovensko v medzinárodných kontextoch a konfrontáciách. Nejde tu len o pramenno-kritické vyhodnotenie notových pamiatok minulosti. Kolegyne sa usilujú publikovať ich aj ako notový materiál, aby ich mohli hudobníci po storočiach znovu oživiť v novej interpretácii a nahrávkach. Vedúcou osobnosťou je tu Darina Múdra, autorka syntetických dejín obdobia klasicizmu. Teraz vedecky spracúva dielo skladateľa Antona Zimmermanna, čo je vzhľadom na jeho dôležitosť projekt medzinárodného významu. Kolegyňa Jana Lengová sa orientuje na obdobie romantizmu a národno-emancipačných snáh, Janka Petöczová na starú hudbu na Spiši, najmä barokovú. Ožila aj hudobná medievalistika. Eva Veselovská sa usiluje v prvom rade skompletizovať základnú evidenciu najstarších stredovekých notovaných kódexov a fragmentov z územia Slovenska a porovnáva ich s prameňmi z iných krajín, aby získala nové pôvodné poznatky o stredovekej hudobnej kultúre. Toto jej snaženie vzbudilo všeobecnú pozornosť, žartovne mladej kolegyni hovorím „zberateľka vyznamenaní“.

V oddelení etnomuzikológie nastali v posledných rokoch veľké zmeny...

Etnomuzikológia a etnochoreológia sú nútené reagovať na civilizačné zmeny a na nich založený rozvoj kultúry. Etnomuzikológia si pohotovo preskupuje priority svojho bádania a pružne sa ohraničuje voči hudobnej antropológii, sociológii, kulturológii, historiografii a pod. V minulých rokoch zavŕšili svoje mnohoročné pôsobenie u nás významné osobnosti, ktoré už v 60. rokoch 20. storočia určili ráz slovenskej etnomuzikológie a preslávili náš ústav vo svete: Oskár Elschek, jeho manželka Alica Elscheková, Kliment Ondrejka a o niečo mladší etnochoreológ Stanislav Dúžek. V oddelení zostala len kolegyňa Hana Urbancová, od ktorej sa očakáva, aby nanovo vybudovala Oddelenie etnomuzikológie personálne aj koncepčne.

Ústav spravuje aj cenné etnomuzikologické fondy. Dostáva sa vám dostatočnej podpory pri zabezpečení ich archivácie?

Sú to dokumenty tradičnej ľudovej hudobnej a tanečnej kultúry, a hudobného nástrojárstva: desaťtisíce zápisov piesní na kartotečných lístkoch – najstaršie sú z roku 1914, desaťtisíce fotografií, tisíce zvukových záznamov na magnetofónových pásoch, stovky filmov a videozáznamov. Náš ústav má silnú tradíciu a medzinárodný ohlas nielen v zberateľských aktivitách, ale vo vedeckom prostredí sa presadil aj rozvíjaním metód dokumentácie, kategorizácie, katalogizácie a efektívnym využívaním matematických metód a výpočtovej techniky. V súčasnosti riešime naliehavú potrebu ich správneho archivovania a sprístupnenia na vedecké využívanie, a publikovania v pramenno-kritických edíciách. Nemám vo zvyku nariekať nad nedostatkom peňazí.Keby sme nemali granty na iné projekty, nemohli by sme sa starať ani o naše etnomuzikologické fondy.

Počas uplynulej dekády sa v ústave podarilo vybudovať nové technické laboratórium, a to napriek ťažkej ekonomickej situácii. Aké sú jeho možnosti využitia a v čom je jedinečné?

V roku 2002 som z rozpočtovej kategórie určenej na drahú prístrojovú techniku zariadil možnosť združenej investície viacerých ústavov vied o spoločnosti a kultúre. Združená investícia znamená zjednotenie sa na spoločnom cieli, aby sme si nekonkurovali. To bol investičný základ na vybudovanie nášho technického laboratória s novými ľuďmi a na novej technologickej platforme. Zároveň sme si zrekonštruovali starú techniku, akú dnes nájdeme len v múzeách a archívoch. Máme strižňu na ošetrenie starých 16 mm filmov, kvalitné magnetofóny a videorekordéry na zhrávanie starých pásov, a zároveň pracoviská na snímanie a spracovanie zvukových a obrazových dát v digitálnej doméne. Dokážeme vyrobiť hoci aj televízne alebo rozhlasové relácie. Prvoradou úlohou je však digitalizácia cenných etnomuzikologických fondov, najmä záchrana dát z dnes už ťažko dostupných formátov. V tom naše technické laboratórium nadväzuje na prácu bývalého etnomuzikologického laboratória. V poslednom čase sa orientujeme aj na možnosti hudobných analýz. Vytvárame grafickú reprezentáciu hudobného zvuku, dokážeme analyzovať aj zložité hudobné štruktúry, kvantitatívnymi metódami analyzujeme štýlové charakteristiky historickej hudby, na základe ktorých vieme s veľkou pravdepodobnosťou identifikovať diela neurčitého pôvodu a začleniť alebo nezačleniť ich do tvorivého obdobia niektorého skladateľa minulosti.

...viac v aktuálnom čísle HŽ...

Aktualizované: 11. 05. 2020
x