Máš za sebou náročné pracovné obdobie. Koľko koncertov odohráš priemerne počas roka?
Nepočítam to. Ale keby som začal, asi by to bolo vysoké číslo. (Smiech.) Táto jeseň bola dosť „nabitá“: okrem koncertov s Quasars Ensemble v rámci Novej slovenskej hudby, kde sme hrali so Slovenskou filharmóniou a kde som premiéroval tiež Bokesovo Concertino pre violončelo a komorný súbor, ako i festivalu Quasars Ensemble a Košice, som mal veľa hrania aj s Warchalovcami. Bolo obdobie, kedy som hral 3 až 4 koncerty za týždeň, každý z nich s iným programom a v inej zostave. December bol o trochu voľnejší a po krátkej pauze sme v januári leteli s Warchalovcami do Japonska. Vo februári by som chcel v spolupráci s Adrianom Rajterom nahrať Suitu č. 2 pre sólové violončelo jeho otca Ľudovíta Rajtera, pretože hrám na violončele, na ktorom hrával kedysi on a čaká ma tiež náročný program s Quasars Ensemble.
S Quasars Ensemble ste sa ako prvý slovenský súbor zúčastnili na legendárnych kurzoch v Darmstadte. Ako to tam prebiehalo?
Darmstadtské letné kurzy majú viac ako 60-ročnú tradíciu a súbory, resp. interpreti, ktorí sa tam dostanú, musia prejsť pomerne prísnym „výberovým konaním“. Približne z 30 ansámblov z 13 krajín tento rok vybrali 5 súborov a my sme boli jediným zástupcom z východnej Európy. Mali sme vlastného „kouča“, ktorý s nami každý deň pracoval, hrali sme koncerty a v rámci záverečného koncertu prebiehala aj súťaž. Festival a kurzy prezentujú tú najsúčasnejšiu hudbu z celého sveta a tento rok si navyše pripomínali storočnicu Johna Cagea. Napriek príliš špecifickému zameraniu ma prekvapila účasť, keďže každý jeden festivalový koncert bol úplne vypredaný. S účasťou na koncertoch súčasnej hudby u nás to žiaľ nie je až také optimistické.
Čím to podľa teba je?
Ťažko povedať. Darmstadt má, samozrejme, úplne inú tradíciu a postavenie ako slovenské festivaly. Domáce publikum je v tomto „nevyspytateľné“ a niekedy aj podujatia s profesionálnou propagáciou zívajú poloprázdnym hľadiskom. Inak je to pri koncertoch so Szidi Tobias - tam platí, že kde nás poznajú, je vypredané a atmosféra je skvelá.
Akú hudbu počúvaš?
Počúvam naozaj skoro všetko: od renesančnej polyfónie cez Mahlerove symfónie a hardrockovú muziku až po Laru Fabian, ktorej CD mám momentálne v aute. Mám rád rozmanitosť, a to nielen pri počúvaní, ale aj pri hraní. Vyhovuje mi, keď môžem hrať jeden deň starú muziku na barokovom violončele a ďalší súčasnú hudbu s Quasars Ensemble alebo improvizovať s Mirom Tóthom. Baví ma, keď sa to mení, baví ma pestrosť hudby.
Ako si sa dostal k violončelu?
Pochádzam z trojčiat a všetci traja sa venujeme hudbe. Dokonca o nás natočili televízny dokument! (Smiech.) Moja sestra je hobojistka a brat organista, dirigent a pedagóg pôsobiaci vo Würzburgu. K hudbe sme sa dostali cez otca, ktorého snom bolo, aby sme boli trio. Pre našu nástrojovú kombináciu však neexistuje takmer žiadny repertoár, a tak sme ako trio toho veľa „nepohrali“. (Smiech.) Na violončele hrám od svojich siedmich rokov, ale nepamätám si už, prečo som si vybral práve tento nástroj. Ďalší priebeh bol úplne štandardný – konzervatórium, vysoká škola. Zlom prišiel až na majstrovských kurzoch v Bayreuthe, kde som sa stal vedúcim violončelovej skupiny v medzinárodnom orchestri a pokračovalo to v ďalších orchestroch, napríklad v USA, ale aj u nás. To bolo asi rozhodujúcim stimulom pre moje ďalšie hudobné smerovanie.
Štúdiá: 1993–1999 Konzervatórium v Bratislave (K. Filipovič), 1999–2004 VŠMU v Bratislave (J. Podhoranský)
Majstrovské kurzy: R. Wallfisch (1997), Festival of Young Artists, Bayreuth – vedúci violončelovej skupiny (1997–1999), Internationale Junge Orchesterakademie, Pleystein, Bavorsko – vedúci violončelovej skupiny (1999–2001), Idyllwild Arts Summer Program, Kalifornia, USA – vedúci violončelovej skupiny (2000–2002), Internationale Sommerakademie PragWienBudapest, Reichenau – kurzy s členmi Alban Berg Quartet, Smetana Quartet, Hagen
Quartet, Janáček Quartet, Bartók Quartet (2002, 2003), majstrovské kurzy v Bazileji – W. Levine (LaSalle Quartet), R. Schmidt (Hagen Quartet) (2007, 2008)
Súťaže: Internationale Sommerakademie PragWienBudapest, Viedeň – Cena Thomastik-Infeld v kategórii sláčikové kvarteto (2002)
Spolupráca: člen súborov SKO B. Warchala (od 2001), Quasars Ensemble, Ostravská banda, VENI ensemble, Melos Ethos Ensemble; sólistická spolupráca – Janáčkova filharmónia Ostrava, SF, SKO B. Warchala; improvizačné zoskupenie so saxofonistom M. Tóthom, S. Tobias; koncerty v Lincoln Center NY, Carnegie Hall NY, Parížske konzervatórium, Petrohradská filharmónia, Bachfest Leipzig, Pražská jar, Varšavská jeseň, Ostravské Dni novej hudby, Gaia – Vilnius, Tokyo Opera City, Los Angeles, Berlín, Lisabon
Nahrávky: Melos Ethos Ensemble (2005), Soozvuk (2006), Chant d’Amour (2006), A. Zimmermann: Missa pastoralis, Graduale, Offertorium (2006), A. Zimmermann: Chamber Music (2009), Child and Magic of Music (2010); s Quasars Ensemble – Contemporary Reflections (2011), L. Borzík: Cantico delle Creature (2011); Debussy, Mahler, Albrecht, Poulenc (2011), S. Kopčák – Posledné slová (2012); so S. Tobias – Pod obojím (2008),
Do vetra (2010), Ať se dobré děje (2011)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.