Ondrej Olos, dirigent

Pochádzaš zo Slovenska, ale ťažisko tvojho profesijného pôsobenia sa spája predovšetkým s Janáčkovou operou v Brne, s ktorou spolupracuješ od roku 2006. Prečo?
Narodil som sa v Dolnom Kubíne a k hudbe ma to ťahalo odmalička. K tomu, že sa dnes venujem dirigovaniu, prispel veľkou mierou najmä fakt, že sme už v rodine jedného dirigenta mali. Bol ním môj strýko, saleziánsky kňaz a dirigent, don Štefan Olos, ktorý ma inšpiroval. Študoval som na JAMU a už počas štúdia som nastúpil do súboru Janáčkovej opery, kde pôsobím doteraz. V Brne som už bezmála desať rokov a spája sa s ním aj môj debut – záskok v Pucciniho Giannim Schicchim a Leoncavallových Komediantoch, čo bolo asi aj najdôležitejším momentom v mojej doterajšej kariére.

Janáček je tvojím „osudovým“ skladateľom: si držiteľom Ceny L. Janáčka, okrem pôvodnej verzie Jej pastorkyne si naštudoval a uviedol aj pôvodnú verziu jeho opery Šárka.
Je veľkým šťastím, že som sa k Janáčkovej hudbe dostal už počas štúdií na JAMU. Asi bude so mnou súhlasiť väčšina hudobníkov, keď poviem, že kontakt s Janáčkovým dielom veľmi výrazne zasahuje a oslovuje dušu umelca. Na každý nasledujúci titul som sa vždy nesmierne tešil a podobné vzrušenie pociťujem aj pri listovaní jeho ostatných diel.

Možno súhlasiť s tvrdením, že slovenský dirigent môže vďaka slovanskému, respektíve konkrétne janáčkovskému, repertoáru ľahšie preraziť na medzinárodnej úrovni?
Ťažko posudzovať, aj keď v dnešnej dobe je Janáček čoraz viac vyhľadávaným autorom a jeho operné tituly sa stávajú ťažiskom repertoáru svetových operných domov. Je pravda, že veľa českých a slovenských umelcov malo aj vďaka jeho hudbe možnosť vystupovať na zahraničných pódiách.

V aktuálnej sezóne si naštudoval Jej pastorkyňu v niekoľkých francúzskych operných domoch a ako druhý dirigent v Opere SND. Ako sa ti spolupracovalo na jednotlivých produkciách?
Na naštudovanie opery vo Francúzsku mám tie najkrajšie spomienky. Stretol som sa naraz s tromi orchestrami a s každým z nich bola odlišná práca, no vždy smerovala ku kvalitnému a profesionálnemu výsledku. Francúzi si Janáčkovu hudbu nesmierne obľúbili. Pracovalo sa tam však úplne odlišným spôsobom než v Bratislave. Všetka pozornosť sa v rámci príprav sústredila len na Jej pastorkyňu – ani v jednom z tých miest nemajú repertoárové divadlo na spôsob divadiel v Čechách alebo na Slovensku. U nás sa pracovalo v ťažších podmienkach, bolo menej času, veľký počet alternujúcich postáv by si zasluhoval väčší časový priestor na prípravu. Vo výsledku však potešila a dojala aj bratislavská produkcia. Ostáva už len prianím, aby si cestu na Jej pastorkyňu v SND našlo početnejšie publikum.

Okrem angažmánu v Janáčkovej opere pravidelne hosťuješ s českými a slovenskými orchestrami. Vymenil by si angažmán v opere za post stáleho dirigenta v symfonickom orchestri?
Operu mám veľmi rád, no vždy sa teším na symfonické premiéry, a predovšetkým na skladby, ktoré ležia bokom, kedy má dirigent možnosť do nich nahliadnuť a podeliť sa o ne s publikom. V opere túto príležitosť dirigent tak často nemá, pretože repertoár je z väčšej časti tradičný. Ale asi by som nemenil. Na post stáleho dirigenta v symfonickom orchestri musí mať človek nepomerne väčšie skúsenosti, preto si myslím, že je ešte skoro o tom vôbec uvažovať.

Je o tebe známe, že si tiež vynikajúcim klaviristom a korepetítorom...
Ako väčšina začínajúcich dirigentov som najprv pôsobil ako korepetítor. Klavíru teda vďačím za to, že som sa dostal k opere. V rámci komornej hudby hrávam s huslistom Milanom Paľom a práve jemu vďačím za to, že sa na mňa preniesla jeho nesmierna chuť a vášeň objavovať nové skladby. Všetko to začalo na JAMU, kde sme párkrát premiérovali skladby študentov kompozície a odvtedy sa tomu venujeme takmer pravidelne.

Čo ťa ešte čaká do konca sezóny a čo plánuješ v tej nasledujúcej?
Do konca sezóny ma ešte čakajú tri koncerty so symfonickým programom, jeden so Štátnou filharmóniou Košice, dva budú v Zlíne a v Brne. Keď k tomu pripočítam desiatku predstavení v brnianskej opere, zdá sa, že o prácu nebude núdza. V budúcej sezóne sa chystám do Košíc, kde sa bude pripravovať premiéra dvoch Pucciniho jednoaktoviek.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.