Logo HŽ

Edvard Grieg a ľudský hlas

V Bergene, rodisku najvýznamnejšieho škandinávskeho skladateľa Edvarda Griega
(1843–1907), sa 28.–31. 5. uskutočnili medzinárodná konferencia a interpretačný workshop „Edvard Grieg and the Human Voice“, zamerané na skladateľovu vokálnu tvorbu. Griega v našich končinách určite nie je nutné predstavovať; jeho opusy sú štandardnou súčasťou repertoáru snáď každého interpreta a telesa. Mimo Škandinávie však nie sú všetky oblasti Griegovej tvorby rovnako známe: týka sa to najmä Griegových piesní.

Griegove piesne
Nedá sa povedať, že by neboli známe vôbec: 10-15 piesní na čele so Solvejginou piesňou je už dnes trvalou súčasťou repertoáru. Celkovo však Grieg počas celého života skomponoval 180 piesní. Venoval ich svojej manželke Nine, ktorá bola aj ich prvou interpretkou. Podľa vlastných slov ich písal krvou svojho života a vyjadril v nich svoje najintímnejšie zážitky. Griegovým východiskom bola pieseň schubertovsko-schumannovskej proveniencie, čo je pochopiteľné, keďže absolvoval štúdiá na lipskom Konzervatóriu. Originálne črty nachádzame predovšetkým v piesňach v skladateľovej rodnej reči: využitie rytmickej a melodickej idiomatiky nórskych ľudových piesní a tancov a štylizácie virtuóznej hry na nórskych ľudových nástrojoch, predovšetkým na tzv. „hardangerských husliach“. Na báze syntézy ľudovej modality s výdobytkami neskororomantickej harmónie (Wagner) dospel Grieg k veľmi originálnej chromatike. Modalita ho na druhej strane inšpirovala k harmónii založenej na zvukomaľbe, ktorá zásadne ovplyvnila Debussyho a Ravela. Griegove piesne vychádzajú z charakteru nórskej ľudovej piesne, pre ktorý je podľa skladateľa typický protiklad medzi tajuplnou pochmúrnosťou a nespútanou divokosťou; hlbokou melanchóliou, ktorá sa však náhle môže zvrátiť v divý, rozpustilý humor. V hlbšom slova zmysle sa tu prejavuje duch národa, vlastný aj severskej mytológii (Poetická Edda), či Björnsonovi alebo Ibsenovi, ktorých texty Grieg často zhudobňoval.

Nórčina
Najväčšou prekážkou šírenia Griegovej vokálnej tvorby na nórske texty mimo Škandinávie je jazyk: existujú dve formy spisovnej nórčiny, bokmål (knižný jazyk) a landsmål (vidiecky jazyk), dnes nazývaný aj nynorsk (novonórčina), ktorým však hovorí len 10‒15 percent obyvateľstva. Viaceré opusy Griegovej vokálnej tvorby, predovšetkým jeho jediný „skutočný“ piesňový cyklus Haugtussa op. 67, predstavujúci vrchol jeho piesňovej tvorby vôbec, sú bezprostredne viazané na landsmål a jeho špecifické hudobno-výrazové predispozície. Od Griegových čias predovšetkým pod vplyvom politického vývoja prebehlo niekoľko reforiem spisovného štandardu landsmål (posledná v roku 2005). To značne komplikuje porozumenie textov a ich prekladanie. Ďalším problémom je nórska výslovnosť, keďže tu v závislosti od konkrétneho umiestnenia samohlások existuje množstvo veľmi jemných nuáns v hrdelných polohách a so zvláštne zastretými vokálmi. Účastníci workshopu spievali výlučne v originálnom jazyku a problematike výslovnosti sa venovali pod dohľadom špecialistov.

Edvard Grieg and the Human Voice
The International Edvard Grieg Society (IGS), hlavný usporiadateľ podujatia, bola založená v Bergene roku 1996. Jej cieľom je vytváranie medzinárodnej integračnej siete spätej s osobnosťou Edvarda Griega na báze výskumu, vydavateľských a vzdelávacích aktivít, organizácie hudobných festivalov a súťaží, seminárov, vedeckých sympózií, koncertov, majstrovských kurzov, workshopov a pod. Spoluusporiadateľom podujatia bola The Grieg Academy v Bergene, jediná vysoká hudobná škola v Nórsku.
Na konferencii prednieslo svoje príspevky spolu 19 pozvaných muzikológov, hudobných teoretikov a interpretov z 11 krajín sveta. Na workshope o Griegových piesňach sa zúčastnilo 56 poslucháčov vysokých hudobných škôl z celého sveta, ktorí sa zdokonaľovali pod vedením špecialistov, interpretov združených v IGS, pedagógov Griegovej akadémie a popredných nórskych umelcov. Ku skvelej atmosfére podujatia napomohlo početné publikum, ktoré tvorili predovšetkým členovia satelitných Griegových spoločností, organizačne spadajúcich pod IGS, ktoré rozvíjajú svoju činnosť o. i. v Belgicku, Veľkej Británii, Japonsku, Holandsku, Rusku, Lipsku, Minneapolise, New Yorku a Osle.
Programy vedeckej a umeleckej súčasti podujatia sa v niektorých momentoch krížili: napríklad konferenčná sekcia na tému Haugtussa op. 67 alebo otvorená panelová diskusia o špecifikách interpretácie Griegových piesní s poprednými nórskymi spevákmi, barytonistom Njålom Sparbom a sopranistkou Solveig Kringlebotn a klaviristami Einarom Røttingenom a Signe Bakke.

Troldhaugen
Večer 30. mája sa účastníci presunuli do Griegovej vily v bergenskej štvrti Paradis, ktorú si tu nechal vybudovať v roku 1885. Nachádza sa na vrchole fjordu Troldhaugen („Vŕšok trollov“). Meno mu dala Nina; kedže Edvard meral len 152 cm a Nina bola ešte nižšia, názov asociuje spätosť so slávnou manželskou dvojicou. Vilu Grieg považoval za svoj najlepší opus a takmer všetky prostriedky, ktoré zarobil svojou umeleckou činnosťou, investoval do jej zveľaďovania. V roku 1891 si na úpätí fjordu postavil drevený domček, kam sa uchyľoval komponovať. Troldhaugen je aj miestom posledného odpočinku  Edvarda a Niny – ich popol je vsypaný do skaly, ktorú si Grieg pre tieto účely sám vyhliadol. 15. júna, v deň Griegových narodenín, sa v Troldhaugene schádzajú rodiny z celého Nórska, aby si uctili skladateľovu pamiatku.


Od roku 1928 sa v Troldhaugene nachádza Múzeum Edvarda Griega. V roku 1985, sto rokov po vybudovaní vily, tu zrealizovali originálny architektonický projekt: do príkro klesajúcej skaly medzi vilou a domčekom vytesali koncertnú sálu Troldsalen s impozantným výhľadom na Griegov domček, záliv a fascinujúcu panorámu Bergenu obkoleseného siedmimi pohoriami. V tejto sále s výnimočnými akustickými dispozíciami sa 30. 5. uskutočnil koncert aktérov panelovej diskusie. Aj program nasledujúceho dňa zavŕšil koncert Griegových piesní v Troldhaugene v podaní najlepších 26 účastníkov workshopu – tentoraz priamo v priestoroch obývačky a priliehajúcej predsiene v Griegovej vile, ktoré boli vôbec po prvý raz využité pre koncertné účely. Napriek veľkému záujmu z kapacitných dôvodov mohli byť prítomní len priami účastníci podujatia. Stoličky museli byť tesne pri sebe a diváci boli od interpretov vzdialení len 1 až 1,5 metra. Hralo sa na autentickom krídle, ktoré Griegovi v roku 1892 venovala firma Steinway; spievalo sa v autentickej akustike, v ktorej Griegove piesne vznikali a v priestoroch, kde mnohé Griegove piesne v podaní Niny zazneli vôbec po prvýkrát. „Duša“ celého podujatia, Einar Røttingen, položartom sľuboval, že počas tohto koncertu sa studené a upršané škandinávske počasie na chvíľu umúdri. A skutočne, tesne pred začiatkom koncertu sa obloha úplne vyjasnila a nádherný interiér bol zaliaty slnečným svitom (v Bergene bol polárny deň). Genius loci uchvátil všetkých, najmä v okamihu, keď sa v zvukomalebnej pasáži piesne Die verschwiegene Nachtigall (Tajuplný slávik) op. 48 v podaní Clary Osowski a Cena Huanga skutočne rozoznel spev slávika...

„Grieg Day“ v Bratislave
Keďže IGS hľadá cesty, ako rozšíriť pole svojej pôsobnosti aj v regióne stredovýchodnej Európy, môj nápad iniciovať 11. 11. „Grieg Day“ na VŠMU v Bratislave sa stretol s porozumením a nadšením. Pre ideu tohto podujatia sa podarilo získať aj vedenie VŠMU, pedagógov a študentov, ktorí spoločne pripravujú repertoár. Pozvanie na prednášky a vedenie majstrovských interpretačných kurzov a workshopov v Bratislave prijali anglická speváčka a viceprezidentka IGS Beryl Foster, profesor klavírnej hry a rektor Grieg Academy Einar Røttingen, profesor husľovej hry na Grieg Academy Ricardo Odriozola a muzikológ prof. Patrick Dinslage, vedúci Edvard-Grieg-Forschungsstelle na Universität der Künste Berlin a profesor Centre for Grieg Research na Univerzite v Bergene.

Keďže IGS hľadá cesty, ako rozšíriť pole svojej pôsobnosti aj v regióne stredovýchodnej Európy, môj nápad iniciovať 11. 11. „Grieg Day“ na VŠMU v Bratislave sa stretol s porozumením a nadšením. Pre ideu tohto podujatia sa podarilo získať aj vedenie VŠMU, pedagógov a študentov, ktorí spoločne pripravujú repertoár. Pozvanie na prednášky a vedenie majstrovských interpretačných kurzov a workshopov v Bratislave prijali anglická speváčka a viceprezidentka IGS Beryl Foster, profesor klavírnej hry a rektor Grieg Academy Einar Røttingen, profesor husľovej hry na Grieg Academy Ricardo Odriozola a muzikológ prof. Patrick Dinslage, vedúci Edvard-Grieg-Forschungsstelle na Universität der Künste Berlin a profesor Centre for Grieg Research na Univerzite v Bergene.




Aktualizované: 11. 02. 2016