{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Ide o generovanú hudbu, o akési hľadanie možných rytmických atónových kombinácií, ktoré stále existujú v nejakom priestore, len ich treba objaviť a použiť. Generované úseky sú potom usmerňované a upravované želaným a potrebným spôsobom. Je to možná hudba, hudba, ktorá môže existovať. Narábam akoby už s hotovým materiálom. Sú to citácie neexistujúcej alebo ešte neobjavenej hudby. Ďalej ide väčšinou o akúsi zvukovú ilúziu: - jednohlasy, ktoré vďaka fázovým posunom alebo predlžovaniu určitých tónov pôsobia ako viachlas (hoketus) - farebné kombinácie nástrojov, ktoré takto imitujú iné zvuky - spoliehanie sa na zvukovú originalitu nástroja, jeho zvukové nepresnosti, \"chyby\" (každý nástroj má už v sebe, v každom tóne, zabudované originálne kombinácie zvukovej vyváženosti alikvotných tónov. Je to ako genetický kód nástroja, pretože neexistujú dva rovnako znejúce nástroje, napr. husle...) Konečným cieľom je snaha (ilúzia) o zmenu už daných, zdanlivo nemeniteľných alikvotných tónov určitého nástroja. V praxi by to vyzeralo tak, že sa tón klavíra zmení napr. na tón huslí alebo dokonca na zvuk stroja na kávu. Je to vzrušenie z poznatku, že veci môžu byť iné než si ich predstavujeme, že nie sú konečné a nemeniteľné. Je to moment, kedy už nepočúvame nástroj, ktorý znie, ale vnímame zvuk všade okolo ako neviditeľnú masu, určité pole naplnené duchovnom. Skomponované pre Večery novej hudby</p><br>\n        <em>(autor, in: booklet CD \"SOOZVUK\")</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                05.12.2002,\n                Praha,\n                CZ\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>VENI ensemble, OPERA APERTA ensemble, Marián Lejava (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}