{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladby vznikli počas prvého ročníka na konzervatóriu. Zadanie od uja Martinčeka po vzore strýka Bartóka znelo: \"Sprav piesne na ľudové texty.\" Mám pekné spomienky na to, ako som sa v bratislavských knižniciach prehrabával v zbierkach ľudových piesní. Vtedy mladý, 21-ročný junák, som sa cítil trochu ako rebel a k tomu je len krôčik stať sa zbojníkom. Bohatým brať, všetko si nechať a spievať. Ale nie, pravdupovediac, tradícia velebenia vrahov a zlodejov sa mi zdala čudná, tie texty som si vybral, lebo sa mi zdali existenciálne – bolo v nich niečo, čo som poznal, ale nezažil. Vtedy som príliš nevedel, čo robím, celá tvorba bola sprevádzaná nevedomím v jungovskom zmysle slova, a neprestávam sa čudovať, ako sa tá hudba dostala na tento svet. Žeby som sa nevedome napojil na výkriky rebelov z minulosti? Jung by mal radosť. Piesne sa nikdy nepredviedli. Vždy, keď som ich zobral do rúk, bolo mi jasné, že je v nich mnoho nešikovnosti a kostrbatých hudobných myšlienok. Ale je v nich aj niečo, čo ma zakaždým osloví, taký malý náznak umenia. Tohtoročné zásahy nie sú príliš výrazné. Vpustil som do skladbičiek vzduch, aby lepšie dýchali, zopár nepekných detailov som vypustil, iné rozvinul. Avšak celok je rovnaký ako vtedy – síce nedokonalý, stále značne kostrbatý, ale s malým prísľubom poézie a drámy. To sú prvky, ktoré sa objavia asi v každej mojej ďalšej skladbe.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Soozvuk Chronicles)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                20.05.2010, Chronicles,\n                Pálffyho palác,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Juraj Havaj (br), Dušan Šujan (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}