{"content":"\n
\n \n O diele:

Missa brevis je mojím v poradí druhým, aj keď nie kompletným zhudobneným omšovým ordináriom (chýba Credo), ktorého finálna verzia s poslednými vykonanými úpravami vznikla na prelome rokov 2010 – 2011. Patrí teda k mojim posledným rozsiahlejším dokončeným kompozíciám. Je venovaná mojej najbližšej rodine, mojim rodičom, sestre Katke, drahej manželke Gabike a predovšetkým milovanej dcérke Emke, ktorá je mojim najjasnejším svetlom.

\r\n

Missa brevis nie je žiadnym experimentom, aj keď má na prvý pohľad dosť atypické obsadenie, spojenie sólového hlasu, zboru a bicích nástrojov v minulosti nepatrilo a nepatrí k preferovaným zoskupeniam ešte ani v súčasnej hudbe. Samozrejme, skladba vznikla s jasným zámerom, ktorý v poslednom období sprevádza moju tvorbu, premosťovať staré s novým. Opäť akási stále prítomná idea – Ars nova a súčasnosť. Zároveň som sa snažil hľadať cez inštrumentálne spojenie ľudských hlasov a bicích nástrojov akési dejinnými vrstvami dávno prekryté archetypálne prvky syntézy duchovnosti a prastarej viery cez prvky živelnosti. Vidí sa mi ako veľmi potrebné spomenúť, že napriek tomuto inštrumentálnemu výberu, sa mi javí koncepcia celkového omšového cyklu ako veľmi intímna výpoveď so snahou o vnútorný autorský filozoficko-estetický dialóg s duchovnom, resp. duchovnosťou. Istou zvláštnosťou tohto omšového ordinária je tiež zaradenie Ave Marie ako tretej časti cyklu, čím sa len prehlbuje snaha o vyššie spomínanú intimitu. Touto skladbou som chcel mimo iného, vzdať hold veľkým majstrom stredovekej a renesančnej hudby, od ktorých sa každodenne učím chápať a predovšetkým následne aplikovať vo vlastných dielach zaujímavé, časom dobre overené kompozičné postupy. Títo tvorcovia sú a myslím, že aj dlho budú pre mňa veľkým vzorom.


\n (autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2012, s. 14 – 15.)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n Kyrie eleison\n \n
\n\n Gloria\n \n
\n\n Ave Maria\n \n
\n\n Sanctus – Benedictus\n \n
\n\n Agnus Dei\n \n
\n

\n\n \n
\n"}