{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>S Milanom Paľom sme snívali o \"celovečernej\" skladbe pre husle už v samotných počiatkoch našej spolupráce, ešte ako spolužiaci na JAMU ( 2002/2003). Tieto prvé rozpracované pokusy však ostali len v námetoch, fragmentoch, kresbách. V jednom náčrte som napríklad chcel vedľa Milana umiestniť dve veľké ikony a skladbu formovo a náladovo stavať trochu podobne ako Tarkovskij svojho Andreja Rubľova. (Mal som kvôli tomu požičanú aj hŕbu kníh o ikonografii). Skladbu som ale z viacerých dôvodov nedokončil. Myslím, že som sám cítil, že sa ako skladateľ musím na podobnú skladbu vypísať. Aby skladba nebola len napĺňaním vopred premysleného nápadu, silenou realizáciou imperatívu.</p>\r\n<p>Potreba vrátiť sa k tejto možnosti prišla až po takmer osemnástich rokoch, v spojení s túžbou po hudbe krehkej a neuponáhľanej.</p>\r\n<p>Vo viacerých skladbách hľadám túto krehkosť vždy nanovo. Mám ale dojem, že v tejto skladbe je intímnosť mojej hudby (nenútim sa do nej) posunutá ešte ďalej, respektíve inam. Hudba je skomponovaná ako znejúci zvukový list – monológ, no zároveň ide aj o viacvrstvový dialóg: medzi skladateľom a huslistom, medzi huslistom a poslucháčom, medzi skladateľom a poslucháčom.</p>\r\n<p>Počas komponovania sme s Milanom pretelefonovali celé hodiny. Svojím spôsobom to bol istý návrat k prvému roku nášho kamarátstva a druhu spolupráce, na aký sa nám odvtedy už nenaskytla príležitosť. Toto všetko sa odzrkadlilo nielen v samotnej hudbe, ale aj v spôsobe práce. Skladbu som doslova potreboval písať intenzívne, horúčkovito, priam telesne, vo dne aj v noci (ďakujem manželke a deťom!). Možno to bola vypätá reakcia na vypätú situáciu.</p>\r\n<p>Mimochodom, katalyzátorom bol v tomto prípade opäť film, či skôr spomienka na filmy (telefonické rozhovory o Tarrovi, Tarkovskom), rozmýšľanie o filmovom \"čase\" (Tarr, Tarkovskij, ale aj Herzog) a čítanie čerstvo vydaného pracovného denníka Ingmara Bergmana, ktorý vtedy vyšiel v španielčine.</p>\r\n<p>A ešte toto je dôležité: pred rokmi mi hodinová skladba prichodila trochu ako \"ukazovanie svalov\". Neviem, či som po rokoch konečne na túto úlohu dozrel, ale hodina mi v tomto prípade vôbec nepripadala ako prehnaná dĺžka. Cítil som, že takáto časová plocha mi otvára nové možnosti a prináša predtým nepoznanú radosť. Skladbu som si často prehrával a hodiny plynuli. Morton Feldman by o nej možno povedal, že je to \"krátka dlhá skladba\".</p>\r\n<p>Venujem ju, samozrejme, Milanovi Paľovi. Možno nie je zbytočné pripomenúť, že bez neho by nejestvovala nielen táto, ale ani mnohé iné skladby, či už moje vlastné, alebo od iných skladateľov.<br /><br />S finančným príspevkom Hudobného fondu.</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                30.03.2022,\n                Brno,\n                CZ\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Milan Paľa (vn)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}