{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> [Objednávku na vytvorenie opery] som dostala zo Štátnej opery v Hannoveri. Bola to koprodukcia s účasťou piatich autorov, zostava bola medzinárodná. [...] Každý zo zúčastnených autorov dostal libreto, základný ansámbel pozostával z ôsmich hráčov, každý skladateľ mal \"prideleného\" speváka a inštrumentalistu, jeho úlohou bolo skomponovať pre určenú zostavu áriu a asi osemminútovú inštrumentálnu skladbu pre orchester. Ja som mala šťastie na barytón s trúbkou. Zvláštna a vďačná kombinácia. Námet opery vyplýva z Einsteinovej teórie relativity. Ústrednou témou sú čas a priestor ako diskontinuitné jednotky, teda z každého aspektu relatívne. [...] V \"deji\" opery sa rozpriadajú dialógy na túto tému, tie tvoria os alebo líniu opery. Celá sa odohráva, či lepšie povedané prebieha na schodisku, na chodbách, v kanceláriách, čo je dosť neobvyklé, ale v konečnom tvare pôsobivé. Navyše dej či sujet opery poslucháčom asocioval aktuálnu politickú situáciu v Nemecku.<br>\n        <em>(autorka, in: Hudobný život 2006/2)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Aria of Exhaustion pre trúbku a basbarytón sólo\n                4–5'\n                <br>\n\n                Polyphone Utopie pre basbarytón sólo\n                8–9'\n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                29.09.2005,\n                Hannover,\n                DE\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Hans-Peter  Scheidegger (bbr), Jochen  Dittmann (tr), členovia Staatsorchester Hannover, Johannes  Harneit (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}