{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p class=\"MsoNormal\">Objednávka Vítkovice, Česká republika.</p>\r\n<p class=\"MsoNormal\">Cítila som sa poctená, keď ma oslovili napísať skladbu, ktorá by bola inšpirovaná fotografiami Jindřicha Štreita z Vítkovických železiarní. Bolo pre mňa veľkou výzvou reagovať na Štreitove fotografie, obraz, myšlienky... nie obrazom, nie slovami, ale zvukmi... hudbou... hudbou obrazov...</p>\r\n<p class=\"MsoNormal\">Jindřich Štreit je naším okom. Okom, ktorým sa už mnohí zabudli, či nechcú pozerať... okom, schopným zachytiť nezachytiteľné, vyjadriť nevyjadriteľné, pripomenúť dávno zabudnuté, či vidieť skryté... okom, ktorým všetko videné má zmysel, všetko je krásne... a vôbec nezáleží na tom, či je to more chladných oceľových tyčí, hákov či konštrukcií alebo človek, cítiaca bytosť v celom tom prúde železa... Všetko má magickú silu.</p>\r\n<p class=\"MsoNormal\">Človek – bytosť, schopná myslieť, hovoriť, konať, cítiť... Železo – chladné, nemé, drsné... V Štreitových 'obrazoch' však niet týchto protikladov, hranice miznú, línie splývajú. Vo Vítkoviciach oceľ už nie je chladná ani nemá, veď človek jej dal z tepla svojho srdca a prenechal svoj hlas... Všetko nadobúda nové súvislosti, nový zmysel...</p><br>\n        <em>(autorka, uvedené v rámci štúdie MARTINÁKOVÁ, Zuzana: Mladá slovenská skladateľská generácia – štýlové a názorové orientácie. In: Slovenská hudba 36, 2010/1, s. 42.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                29.10.2008, Festival de Outono,\n                Aveiro,\n                PT\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Monika Štreitová (fl)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}