{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Nočná hudba je jednou z konštantných skladateľských inšpirácií od Chopina po Bartóka. Noc nepredstavuje hudobný program v lisztovskom zmysle, ale akýsi rámec, do ktorého je zasadený konkrétny hudobný proces. Nokturno teda chápem ako esenciu všetkých možných nálad spájaných s nocou a svoje Nokturno ako odkaz na túto tradíciu. Pri komponovaní ma vždy vedie ideál takej hudby, ktorá sa vymyká špecifickým asociáciám, je autonómna, ale pritom aj veľavravná. Hudba má totiž schopnosť byť takou, ale nie v rovine slov. K hudbe sa slovami priblížime asi iba prostredníctvom metafory. Skôr než Hamletove slová (Toto je najstrašnejší nočný čas, keď hroby zívajú a pekla dych nás dusí.) mi po rozume chodila predstava „nežnej noci“ romantického básnika Johna Keatsa, narúšaná bizarnými myšlienkovými skratmi možnými iba v hlave súčasníka.</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                23.05.2012,\n                Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Mario Košik (dir.), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}