{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Najplodnejším skladateľom slovenskej hudby, ktorý zasiahol do všetkých žánrov hudobnej tvorby, bol nesporne Ilja Zeljenka. Obrovský údiv budí už len jeho klavírna tvorba, v ktorej väčšina z viac než 80 skladieb má cyklický charakter, z toho 25 je sólových sonát, pričom niektoré menšie formy mu naopak po celý život slúžili ako určitý typ kompozičného laboratória (experimenty ako Koláž č. 1 a č. 2, Sedem kompozičných štúdií a pod.). Špecifickou kategóriou sú skladby ako osobné venovania umelcom, ktorí Zeljenku očarili interpretáciou nie bezpodmienečne iba jeho hudby. Jednou z nich sú <em>Hry pre Jordanku</em> ako voľné pokračovanie Hier pre Biancu. Pre Zeljenku bola napokon kompozícia tak či tak iba synonymom hry, a teda práca mu vlastne spôsobovala viac zábavu ako pôžitok, než by mu bola určitou formou námahy, či odriekania. Aj v prípade <em>Hier pre Jordanku</em> tomu nemohlo byť inak, keďže inšpiráciou k ich napísaniu mu bol samotný zážitok z klavírneho umenia Jordany Palovičovej.<br />Podobne, ako pri iných autorových skladbách, aj tu nachádzame absolútnu kompozičnú čistotu. Z jedinej rytmickej bunky dvoch šestnástin a osminy, resp. intervalu čistej kvarty a veľkej sekundy, predstavených v úvodných taktoch, je vystavaná celá jednočasťová virtuózna skladba, plná kontrastov, vlnitých klavírnych pasáží, ale aj zreteľných rytmických spracovaní úvodného motívu a symetricky vznikajúcich akordických útvarov. Na pomoc prichádzajú pridané štyri bongá, ktoré skladateľ interpretke sám venoval. Kontrast Zeljenka dosahuje častými metrickými zmenami. Úvodné 6/8 metrum definuje určitú základnú mierku rovnováhy, z ktorej sa následne obojsmerne „ukrajuje“, čím následne vznikajú kratšie, na balkánskom rytme postavené ohnivejšie rytmické štruktúry, alebo naopak dlhšie metrické útvary, ktorých zložité rytmické vzorce pripomínajú koncepcie Zeljenkovho slávneho maďarského generačného príslušníka Györgyi Ligetiho, iné strnulo opakujúce sa krátke rytmické bunky zasa francúzskeho mága spektrálnej hudby Gérarda Griseya.<br />Celkový rytmický plán je zrelým výsledkom rozsiahleho bádania na poli rytmickej zložky hudobnej reči, ktorou sa nám Zeljenka ustavične prihovára, každou skladbou zveľaďujúc neustále to isté, a tým je splynutie jeho podstaty s priestorom a časom, s vesmírom a nami. Vytvoriť (umelecké) univerzum.</p><br>\n        <em>(Ivan Buffa, in: bulletin Nová slovenská hudba 2014, s. 34 – 35.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                14.12.1997,\n                Mirbachov palác,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Jordana Palovičová (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}