{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Sonáta vznikla v sérii skladieb, ktoré som vytvoril v jednom slede. Patria sem VII. sláčikové kvarteto, Hry pre Biancu, Marekánia a Toccata pre organ, zborová partitúra Chvála spevu a klavírne skladby. Spomínam ich, pretože všetky majú isté spoločné znaky najmä v tom, že oproti minulým dielam zdôrazňujú rytmus. Pod rytmom tu nemyslím iba nejaké charakteristické rytmické modely, ale najmä určité nepravidelné časové vzťahy medzi jednotlivými hlasmi alebo vrstvami partitúry. Na harmonické, prípadne farebné riešenia sa nekladie taký dôraz ako v minulosti. Ak by som chcel použiť porovnanie, tento druh hudby mi pripomína skôr grafiku ako maľbu. Husľovú sonátu som venoval priateľovi a vernému interpretovi súčasnej tvorby P. Michalicovi.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1993, s. 142.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}