{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Ak mám teraz hovoriť o svojich skladbách, skomponovaných pred tromi rokmi, pociťujem potrebu zamyslieť sa nad obdobím ich vzniku, nad sebou, aký som bol, pochopiť ako a prečo sa v živote striedajú určité razy, ktoré potom určujú i tematický okruh a technológiu diela. Od <em>Elégie</em> z roku 1973 po <em>Druhé sláčikové kvarteto</em>, napísané v roku 1976, spoločným znakom môjho úsilia bola snaha o redukciu. Preto <em>Galgenlieder</em> nie sú morgensternovskými výkrikmi a iróniou, ale skôr akýmsi komentárom k svetu šibeničných piesní. Das grose Lalula, finále piesňového cyklu by napríklad poskytlo oveľa viac podnetov k orgiám hudby, než koľko som ich využil. Celý cyklus, napísaný v roku 1975 pre Roswithu Trexlerovú, by som charakterizoval slovami: striedmosť a snaha o pochopenie s odstupom.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby 1979, s. 17.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Der Rabe Ralf\n                \n                <br>\n\n                Die beiden Esel\n                \n                <br>\n\n                Das Hemmed\n                \n                <br>\n\n                Das grosse Lalula\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                23.02.1979,\n                Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby,\n                Koncertná sieň Československého rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Brigita Šulcová (s), Dagmar Zsapková (fl), Anton Hruška (cl), Bratislavské kvarteto, Ján Salay (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}