{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Moja kantáta <em>Spievať?</em> má dnes po dvadsiatich rokoch svoju premiéru. Otázka, či spievať, ospevovať, veseliť sa alebo smutne mlčať, bolo pre mňa – a viem, že pre mnohých v roku 1972, keď som skladbu písal – veľmi žeravá, aktuálna. Ján Botto sa spýtal spievať? po porazenej revolúcii v pamätnom meruôsmom roku – po revolúcii, rozpornej ako všetky iné, keď národ v nich vždy cíti, že vie, a po nich zistí, že vie, ako nepresne cítil. Čo sa vzápätí a vždy vynára, sú otázniky. (V súčasnosti okrem otázniku aj pomlčka.) Interpunkčné znaky sa dostanú občas do stredu pozornosti politikov i \"politikov – vládcov\". Želám si úprimne, aby sa nevrátili časy, keď otáznik sa stane indikáciou neželateľného. Otáznik ako tabu – ako sa to stalo u tejto mojej skladby pred dvadsiatimi rokmi.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Bratislavské hudobné slávnosti 1992)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                25.09.1992,\n                Bratislavské hudobné slávnosti,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Elena Holičková (s), Ľubo Roman (spk), Spevácky zbor mesta Bratislavy, Ladislav Holásek (zbm.), Slovenská filharmónia, Ondrej Lenárd (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}