{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>... všetci nahlas hrajú (spievajú, rozprávajú, gestikulujú) jeden cez druhého, rozumieť len útržkom viet... naraz je ticho... znovu všetci, každý iné, možno ešte hlasnejšie... a zas ticho... niekoľkokrát sa to opakuje, občas s väčšou, ale častejšie s menšou a menšou razanciou, viac rozjímavo... potom už nehrajú (nerozprávajú) všetci, len niektorí, stále menej, rezignovane... slová sú stále jednoduchšie (zrozumiteľnejšie)... nakoniec hrá každý osamelo...</p>\r\n<p>Bolo to vtedy naozaj tak? A ako je to dnes? Aby som nezabudol, v skladbe je aj tá prísna konštrukcia zlatého rezu. Skladba vznikla v roku 1982, je reflexiou vlastných zážitkov v dlhom období zákazov zo strany strážcov Pevnosti marx-leninskej estetiky. Len stadiaľ?</p><br>\n        <em>(autor, in: Bulletin Melos-Étos 1993, s. 143)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                13.12.1992,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Bratislavské dychové kvinteto\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}