{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Desať rokov trvalo, kým som sa opäť vrátil k tomuto žánru. Ďalších päť rokov prešlo, než doteraz najkratšia z mojich symfónií dostala definitívnu podobu. Viacero verzií jej začiatku som odložil, kým prišiel nápad, ktorý zodpovedal mojej predstave. Hovoriť o obsahu skladieb nebolo nikdy mojou doménou, v tomto ohľade mi je blízka brahmsovská tradícia absolútnej hudby. O obsahu sa v súvislosti s mojimi symfóniami začalo uvažovať dodatočne až po rokoch, keď už bariéry socialistického realizmu prestali brániť šíreniu umenia hľadajúceho kontakt s duchovným svetom súčasnosti. Šiesta symfónia by mohla byť uzlom, v ktorom sa spája klasicizujúca vážnosť Prvej a Piatej s avantgardnou dravosťou Druhej, Tretej a Štvrtej symfónie. Podobne ako druhá a tretia prebieha v jednej časti, ich charakteristickú aleatoriku však nahrádza štvorštvrťový takt, ktorý túto skladbu z môjho pohľadu približuje k tradícii. <br /> Ak témou doterajších symfónií bola ľudská sloboda, jej absencia, dôsledky absencie slobody vo vedomí i v jednaní človeka, v Šiestej symfónii ide o zdanlivo odlišný pohľad na tie isté problémy. Ak začiatok pripomína poslucháčovi dýchanie, nejde o náhodu. Náhoda nie je ani to, že slovo „dych” má v našom jazyku blízko k slovu „duch”. Vyjadrenie ducha dnešnej doby je povinnosťou umenia, akokoľvek to je bolestivé. Táto bolesť je však cestou k radosti, jedinou cestou. Umenie by malo pomáhať človeku slobodne dýchať. Moja generácia nemala v živote veľa príležitostí ku slobodnému dýchaniu, obvykle len k rezignácii potláčajúcej vlastný prejav, výnimočne k revolte, dôsledky ktorej boli často ešte horšie. Slobodné dýchanie je v Šiestej symfónii prejavom rastúcej energie, smerujúcej od chaoticky pôsobiacich fragmentov či tónových zhlukov k uceleným a možno i harmonicky znejúcim celkom, k tónom, znejúcim výrazne i výstražne v exponovaných nástrojových skupinách. Z týchto tónov sa napokon vytvorí téma v basových nástrojoch, ktorá by mala pripomenúť chorál, hudbu ducha, sprevádzanú možno príliš temperamentne. Pozitívna energia vyžaruje svetlo.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 2003, s. 11 – 12.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                07.11.2003,\n                Melos-Étos,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Slovenská filharmónia, Zsolt Nagy (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}