{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Začiatkom apríla som v rámci Pódia Východ-Západ navštívil koncert, na ktorom Enikö Ginzery uviedla moju skladbu pre cimbal. Tam ma Barbara Brauckmann požiadala, aby som skomponoval niečo pre Trio Dounia. Krátko pred ukončením tria som si retrospektívne prezeral svoje predchádzajúce diela, ktoré sa po roku 1989 našťastie mohli opäť interpretovať. Keď som zistil, že nové dielo sa podobá 4. symfónii s 13 skladbami z roku 1981, dal som mu názov \"...nur eine weile...\" - \"...iba chvíľu...\" (poézia Jozefa Mihalkoviča). Na okolnosti, v ktorých som písal ono dielo, spomínam len nerád. Bolo to pred 25 rokmi. Iba chvíľa. Celý život predstavuje len chvíľu. Toto nové dielo je viac spomienkou než prepisom. V mojom veku človek nevenuje budúcnosti mnoho myšlienok. Zato na doposiaľ vykonanú prácu pozerá kritickejšie. Preto je potešujúce, ak diela, ešte pred časom vnímané ako nezmyselné konštrukcie, dnes chápeme ako emocionálne.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 2005)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                13.11.2005,\n                Melos-Étos,\n                Malé koncertné štúdio Slovenského rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Trio Dounia\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}