{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Mitchell Feigenbaum – americký vedec, matematik, fyzik zomrel v roku 2019. Potrpel si na kvalitný stereozvuk, miloval hudbu Mahlera a excentrickým výzorom pripomínal Beethovena. Vynašiel Feingenbaumovu konštantu. Vedecký svet dodnes poriadne nevie, ako a kde by ju mohol uplatniť. Na svoje využitie ešte len čaká. Konštanta je napríklad „Pí“ = 3,14 (číslo kruhu a periodických dejov). Eulerovo číslo je 2,71 a je kľúčové pre procesy, ktoré narastajú alebo sa zmenšujú. A to Feigenbaumovo číslo je 4,669 – je dôležité pre nelineárne procesy a chaos. Ale pozor! Nie taký chaos, ako po sobotňajšej párty. Pre matematika je chaos v skúmateľnom prostredí jav, ktorý vykazuje známky chaotického chovania, ale pritom to chovanie nie je náhodné. Je to chaos, ktorého budúci vývoj je určený počiatočným stavom, a teda by bolo možné ho určitou metódou predpovedať. Chaos by mohol byť v konečnom dôsledku nový vznikajúci systém so stabilnými procesmi. V roku 2010 som sa s Feigenbaumom „stretol“ prostredníctvom môjho profesora Vladimíra Bokesa a knihy „Chaos“, ktorú mi zapožičal. Dlho som s jej obsahom bojoval, kým som sa prehrýzol na koniec tohto polovedeckého a polopopularizačného textu a „porozumel“ tzv. Teórii Chaosu. Feigenbaum je tou najdôležitejšou postavou v celej tejto vedeckej teórii, ktorú ešte veľa vedcov považuje skôr za dobovú módu a kuriozitu, ako za aplikovateľnú vedu. Avšak pre rozvoj môjho hudobného myslenia mal „chaos“ dôležitý význam. A to ani nie z nejakého matematického hľadiska. Kombinatorika, ktorá je prítomná v hudbe v podobe rôznych postupov a procesov, či už je to proces kontrapunktický alebo harmonický, dodekafonický, seriálny, spektrálny alebo minimalistický, je vlastne vstupnou bránou do procesu „chaosu“, na konci ktorého stojí ucelené hudobné dielo. Skladbu <em>In Mitchell Feigenbaum's Shoes</em> pre orchester som dopísal v roku 2020. Vychádza z ansámblovej kompozície <em>Le monsieur morts!!!</em>, ktorú som skomponoval bezprostredne po mojom čitateľskom zážitku v roku 2010. Vždy som mal dojem, že pôvodná verzia je v nedopovedanej podobe a vnútorne som sa k nej až pričasto vracal. Jej línie sú vyskladané tak, aby sa v nich nachádzalo čo najmenej príbuzností, a pritom sú si zároveň svojimi transformáciami veľmi podobné, príbuzné a vo viacerých momentoch až symetrické. Miestami som hudobný materiál premieňal na zvuky a zvukové hmly, inde som oprostil hudbu od tónov a ponechal len jej impulzy. A pritom som v diele stále hľadal skryté príbuznosti. Zakódoval som do kompozície impulzy a parametre zdanlivo nepravidelné. Avšak podobne ako v prípade Feigenbaumovej konštanty, je zbytočné popisovať „vzorce“ tohto výtvoru (a to nie len pri mojej skladbe), lebo každý musí krásu v hudbe objaviť sám, (aj nemusí).</p>\r\n<p> </p>\r\n<p>Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.</p><br>\n        <em>(autor, in: online bulletin Nová slovenská hudba 2020)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                06.11.2020,\n                Nová slovenská hudba,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Slovenská filharmónia, Peter Valentovič (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}