{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Veľkoleposť koncepcie, sugestívnosť výrazu, syntetické stmeľovanie rozmanitých štrukturálnych kvalít vzťahu medzi slovom a hudbou, tvarom, zvukom a expresiou charakteristické pre Rekviem na konci tisícročia (1999) Ivana Hrušovského nemalo byť vrcholom a záverom jeho tvorivej cesty. Skladateľ mal v pláne ďalšie kompozície – dve komorné triá svedčia o vytríbenosti jeho štýlového prejavu. Zmysel vlastnej činnosti videl v adresnosti svojej hudby, jeho vzdelanosť, rozhľad a citlivosť pre aktuálne problémy doby a človeka, žijúceho v nej, sa v duchovnom zmysle apelu a posolstva najzreteľnejšie napĺňala vo vokálno-inštrumentálnych útvaroch. Skúsenosť tríbená v početných zborových i kantátových opusoch, kontakt s veľkou poéziou slovenských básnikov (Horov, Reisel, Smrek, Žáry, Rúfus) bola pre Hrušovského tmelom živej inšpirácie. Takou boli aj znepokojivé verše Milana Rúfusa z básne Noc moci zo zbierky Neskorý autoportrét (1992), ktoré plánoval skladateľ začleniť do rozsiahlej vokálnej symfónie. Žiaľ, rýchlo postupujúca choroba a následná smrť mu zabránili uskutočniť tento zámer. Zo skíc rozpracovanej partitúry symfónie sa zachovala dokončená druhá časť, zhudobňujúca zmienenú Rúfusovu báseň – memento voči ľuďom bažiacim po nekontrolovanej moci... Vzťah Hrušovského k textu je úctivý, v plnom rozsahu zachováva jeho zrozumiteľnosť. Sémantický obsah básne podmienil päťdielnu tektoniku – kde krajné diely korešpondujú pomalým tempom a vnútorný priebeh je zvlnený živšou, zvukovo fantazijnejšou konfrontáciou slova a hudby. Zborová faktúra vyrastá z recitatívnej deklamácie, z harmonicko-farebnej ponuky symfonického orchestra vyberá Hrušovský selektované skupiny, nehýri plnozvukom, dávkuje striedmejšie, v nástrojovom pléne vyzdvihuje istotu melodických tvarov, pôsobivosť inštrumentálnych sól, decentnosť aleatoricky uvoľnených pohybových vrstiev. Sugestívny je záver kompozície, charakteristický – tak ako pre kódy temer všetkých skladieb z Hrušovského tvorby za predchádzajúcich 15 rokov – spomaľujúcim sa pohybom, zrieďovaním a stišovaním zvuku. Chorálový prednes posledných veršov básne – akoby vzdych – sprevádza nepokojný pulz tympanov.</p><br>\n        <em>(Ľubomír Chalupka, in: bulletin Nová slovenská hudba 2002)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                16.11.2002,\n                Nová slovenská hudba,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Slovenský filharmonický zbor, Jan Rozehnal (zbm.), Slovenská filharmónia, Peter Feranec (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}