{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Dielo iného autora ako podnet pre vlastnú prácu, hra s cudzími nápadmi, určitá profesionálna reflexia iných poetík či prístupov ku skladbe, to všetko má v európskej hudbe úctyhodnú tradíciu. S ňou je spojená predstava komponovania nielen ako namáhavej práce, poslania, či mučivého hľadania správnych riešení, ale aj ozajstného potešenia z vlastnej práce. Veď ako sa asi zabával Johann Sebastian, keď prerábal Vivaldiho husľové koncerty, alebo Beethoven, keď budoval z bezvýznamného Diabelliho valčíka svoje veľkolepé variácie - aby som spomenul iba dva príklady a zároveň aj dva odlišné prístupy k tvorbe iných autorov. Uvedomil som si konkrétnejšie tieto možnosti, keď som na Vianoce 1981 napísal drobnú klavírnu skladbu, ktorá sleduje podobnú myšlienku (putovanie cez kvintový kruh) ako jedno väčšie cyklické dielo môjho kolegu, pričom ju s určitým odstupom posúva do inej polohy. To ma priviedlo na myšlienku skladby, ktorej jednotlivé časti sa určitým spôsobom viažu k niektorému kolegovi - skladateľovi. Spomínanú skladbu som umiestnil (ako Prelúdium) na začiatok teraz už Suity pre klavír, ktorá je akousi antológiou rôznorodých konfrontácií skladobných prístupov, postupov a podobne. Ukázalo sa, že napodobňovanie vyžaduje súčasne popieranie a že medzi krajnými prípadmi, ako je povedzme hommage na jednej strane a karikatúra na druhej, je množstvo medzistupňov, z ktorých viaceré sú tu obsiahnuté. Niektoré časti sú napodobením alebo rozvíjaním určitého charakteristického postupu v mikroštruktúre (Pochod),iné si zasa privlastňujú dramaturgické myslenie daného autora (Impromptu). Sú tu časti napísané ako variácie - passacaglia (Postlúdium), alebo ako transkripcia piesne (Air). Inde som použil citát začiatku skladby, ktorý potom u mňa smeruje k novým konzekvenciám (Kánon, Echo), ďalej je tu časť, ktorá predstavuje koláž citátov známych diel európskej hudby od Bacha po Messiaena a Suchoňa (Reminiscencia). Iná časť (Berceuse) je napísaná štýlom &#224; la mani&#232;re ... alebo časť, ktorá sa názvom i spracovaním (Balada) prikláňa skôr k celkovému zameraniu autora, než ku konkrétnej skladbe či postupu. Z toho všetkého prirodzene nevyplýva, že by som rezignoval na svoje autorské ja. Práve naopak, zaujatie pre vlastný spôsob bolo v tomto prípade možno ešte silnejšie než pri iných skladbách. Predkladám teda poslucháčovi predovšetkým svoju hudbu ako takú - s tým, že poznanie skladieb, kompozičných postupov a rôznych súvislostí, ktoré spomínam v predchádzajúcom texte, môže vniesť do počúvania tejto hudby ďalší rozmer. Nemalo by však byť - a dúfam že ani nebude - podmienkou poslucháčskeho zážitku.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby 1984, s. 30 – 31.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Prelúdium (Miro Bázlik)\n                \n                <br>\n\n                Balada (Tadeáš Salva)\n                \n                <br>\n\n                Impromptu (Jozef Malovec)\n                \n                <br>\n\n                Air (Ivan Parík)\n                \n                <br>\n\n                Pochod (Ilja Zeljenka)\n                \n                <br>\n\n                Reminiscencia (Juraj Hatrík)\n                \n                <br>\n\n                Canone (Jozef Sixta)\n                \n                <br>\n\n                Berceuse (Ladislav Kupkovič)\n                \n                <br>\n\n                Echo (Peter Kolman)\n                \n                <br>\n\n                Postludium (Roman Berger)\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        \n    </div>\n"}