{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Klavírna sonáta počnúc Beethovenom predstavuje okrem iného (ale hlavne) aj diskusiu o tom, čo je to klavírna sonáta. Diskusiu o tom, čo je to diskusia, o tom, čo je to klavírna sonáta. Diskusiu o tom, čo je to diskusia o diskusii, o tom, čo je to klavírna sonáta. Týmto je slovo diskusia (v dnešnej postmodernej dobe) dokonale skompromitované. No diskusia pokračuje.<br /> V piatej sonáte je diskusia (na moje pomery) možno príliš osobná, príliš rétorická (na hranici hudby? možno už za?), možno už v ríši estetiky (skladateľ sa nemá do estetiky nikdy miešať, vždy má zostať diktátorom vízií), je tu veľa symbolov, a preto to chvíľami ani nie je diskusia.<br /> Skladba má dve časti a každá má dve polovice, pomalšiu a rýchlejšiu. Je rámcovaná kryptogramom mena Arthura Honeggera – A H G E – (autora, ktorý s láskou v tomto storočí už zriedkavou opatroval Beethovenove klavírno-sonátovo-diskusné dedičstvo) a dvojtónovým citátom z jednej jeho symfónie.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1994)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                25.11.1994, Nová slovenská hudba,\n                Slovenský rozhlas, Štúdio 2,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Daniela Varínska (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}