{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p><em>Hudba pre J. S.</em> bola napísaná v bachovskom roku 1985 a premiéru mala na Týždni novej slovenskej hudobnej tvorby 1987. Nebola to ani moja prvá ani posledná skladba, ktorá nejakým spôsobom súvisela s Bachovou hudbou. V tejto skladbe som použil ako materiál začiatok husľovej<em> Sonáty g mol</em>. Ako citát zaznie až v piatej časti, predchádzajúce štyri ho do istej miery pripravujú. Na konci skladby sa objaví ešte fragment arióza z poslednej časti Beethovenovej <em>klavírnej Sonáty op. 110</em>. Skladba má 5 častí, prvé 4 sú krátke, majú funkciu prelúdií („rozcvičky\", „predjedla\" pred hlavným chodom - dramaturgia podľa Lutosławského), posledná je dvakrát taká dlhá ako predošlé dohromady, je ťažiskom skladby.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1999, s. 85.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                09.02.1987,\n                Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby,\n                Koncertná sieň Československého rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Symfonický orchester Československého rozhlasu, Marián Vach (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}