{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Napriek tomu, že najpočetnejšou skupinou sólových skladieb Juraja Beneša sú diela pre klavír, je Sonata per un clarinetto (1981) logickou súčasťou skladateľovej premyslenej stratégie tvoriť sólistické príležitosti aj pre iné nástroje a narušovať tak pódiovú hegemóniu klavírnej či husľovej sólistickej literatúry. Beneš uplatnil v týchto skladbách viaceré autorské postupy podľa toho, v akej tvorivej fáze sa nachádzala jeho potreba zužitkovať produkty hudobnej minulosti, štrukturálne či formové postupy, čím sa zaradil na čelné miesto modernistov už v 70. rokoch. V sólistických skladbách dal naplno vyznieť starostlivo zvolenému modelu akéhosi hudobného \"esperanta\" pre jednotlivé skladby a práve to z nich robí zaujímavý mikrosvet sólistického muzicírovania.</p><br>\n        <em>(Melánia Puškášová, in: bulletin Nová slovenská hudba 2008)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}