{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Ako to už väčšinou býva, keď sa človek podujme napísať skladbu s názvom \"sonáta\", pôsobí v podvedomí tradícia silnejšie ako v iných prípadoch a autor sa s ňou chtiac-nechtiac konfrontuje. Čert, pokušiteľ nekonečnej diskusie, ktorý bol jednou zo sudičiek pri kolíske \"sonátovosti\", nespí ani na chvíľu. Výsledok je paradoxný. Sonáta, ktorá je v učebniciach vzorom staviteľského dômyslu a autorského sebavedomia, sa v tomto prípade stáva priestorom i nástrojom maximálneho sebaspochybňovania, je to tým, ako povedal básnik, že dielo je múdrejšie ako autor.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1988, s. 23.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                18.02.1988, Nová slovenská hudba,\n                Moyzesova sieň,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Jozef Podhoranský (vc)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}