{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladba <em>Chanson triste</em> pre husle, klarinet, violončelo a klavír bola napísaná pre novovznikajúci súbor Opera aperta, ktorý má na tomto koncert vlastne svoju celosúborovú premiéru (jeho názov mám, s pomocou Umberta Eca, aj tak trochu na svedomí). Domnievam sa, že si môžem dovoliť hneď dodať, že skladba bola napísaná pre priateľov v živote i v boji (o súčasnú hudbu). Mala by sa teda volať skôr <em>Chanson d’amour</em>. Že sa nazýva <em>Chanson triste</em>, má na svedomí ten život (pred rokom, cestou na „kondičné“ sústredenie do kanadského Banffu, časti súboru zablúdila batožina a našla sa až po návrate domov, takže asi takto: adieu mes valises, adieu ma malle, ma malle perdue, mes valises perdues, adieu, les adieux...). Preto sú v skladbe najdôležitejším materiálom rôzne rétorické figúry, napríklad ako je tá Beethovenova v rovnomennej klavírnej sonáte, alebo iná (opačná) z jednej Wagnerovej opery – to je tá stratená a znovu nájdená „batožina“ zo smutnej pesničky v zátvorke – aby nešlo iba o ten život, ale aj o ten boj (napríklad za „rehabilitáciu tvaru v súčasnej hudbe“ – uff!)...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1997, s. 77.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                10.11.1997, Melos-Étos,\n                Moyzesova sieň,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>OPERA APERTA ensemble, Ivana Pristašová (vn), Ronald Šebesta (cl), Jozef Lupták (vc), Nora Skuta (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}