{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Hral na husliach i na klavíri a na rozdiel od ostatných, ktorí rovnako beznádejne zápasili s nástrahami či dokonca nepriateľským spiknutím svojich nástrojov, on nakoniec vždy – s nezabudnuteľným, naivne víťazným úsmevom – zahral. (Malá československá encyklopedie: Grock, 1880–1959, vl. jm. Adrien Wettach, švýc. hud. klaun. Svou virtuozitou a lidsky jímavým humorem si získal svět. popularitu a ovlivnil řadu div. a film. umělců.) Roku 1975 som napísal tri skladby s týmto názvom (pre flautu a gitaru, pre klarinet, husle a trombón a pre sláčikové trio – ani jedna nebola verejne predvedená). Pred nejakým časom ma nezávisle na sebe oslovili fagotista pán Hanzel a violončelista pán Prochác, aby som pre každého z nich napísal skladbu. Odkiaľsi sa zrazu záhadne vynoril starý klaun a ja som sa rozhodol zabiť dve muchy jednou ranou. (Pre úplnosť: hneď za touto skladbou som napísal piatu, pre akordeón, kde tým klaunom je samotný autor, pokúšajúci sa zvíťaziť či skôr spriateliť s nástrojom, pre ktorý ešte nikdy nepísal.) Ak grockovské hudby niečo spája je to možno ich gestickosť, syzifovské úsilie prekonať odpor (fyzikálny) veci samotnej s presvedčením a nádejou, že predsa…</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská 2000)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                15.11.2000,\n                Nová slovenská hudba,\n                Štúdio 2, Slovenský rozhlas,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Peter Hanzel (fg), Eugen Prochác (vc)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}