{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Keď som Nao Higano pred niekoľkými rokmi sľúbil, že pre ňu napíšem ´nejaké´ piesne, sotva som tušil, do čoho sa púšťam. S poéziou haiku som bol trochu oboznámený, hlavne som si pamätal, že táto poézia sa píše v trojveršiach 5 + 7 + 5 slabík (čísla, ktoré musia osloviť každého skladateľa: 5-kvarta + 7-kvinta = 12-oktáva), že materiálom tejto poézie sú ´sezónne´ slová (každá učebnica haiku obsahuje ich zoznam), že je to čosi podobné ako barokové loci communes či rétorické figúry, a že básnik sa týmto materiálom musí naučiť narábať ako samuraj mečom: presne, pevne, jemne, rýchle a bezpečne (a navyše, že to môže byť aj zábavné).<br /> Ukázalo sa, že slovo haiku nie je len označenie pre veľmi vyšľachtenú a mimoriadne konvencionalizovanú poéziu, ale že toto slovo označuje rovnako aj celú kultúru správania a myslenia (filozofiu, náboženstvo etc. a, pravdaže, zen, teda humor), ktorej najhlavnejšou vlastnosťou je sloboda, spojená s disciplínou, inými slovami, že básnik nemôže do tejto poézie strkať svoje ´city´ a pestovať si svoj ´sebavýraz´, ako sa mu zachce (poznanie nakoniec: ak poézia, tak haiku). <br /> 12-časťový piesňový cyklus sa tematicky delí na 7 ´mesačných´ piesní (kľúčové slovo je mesiac reflektovaný autorským subjektom) a 5 piesní ´príbehových´ (odohrávajúcich sa medzi rekvizitami), ktoré sa pravidelne striedajú (okrem 7-8, kde sú dve ´mesačné´ za sebou). Skúsenosť s japončinou bola zvláštna a zatiaľ pre mňa nezrozumiteľná. Jazyk sa nepremieňal na hudbu tak, ako by to (so mnou) robila slovenčina (nehovoriac o až príliš ochotnej taliančine). Nechal som sa teda viesť (okrem niektorých ´významov´) vizuálnou predstavou tých populárnych ´prázdnych´ akvarelov, na ktorých nie je takmer nič okrem čistej bielej plochy...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1999)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Baishitsu\n                \n                <br>\n\n                Ryóta\n                \n                <br>\n\n                Chóshú\n                \n                <br>\n\n                Bashó\n                \n                <br>\n\n                Sókan\n                \n                <br>\n\n                Gonsui\n                \n                <br>\n\n                Nangai\n                \n                <br>\n\n                Buson\n                \n                <br>\n\n                Sóshi\n                \n                <br>\n\n                Ryóta\n                \n                <br>\n\n                Sanin\n                \n                <br>\n\n                Issa\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                09.11.1999, Melos-Étos,\n                Moyzesova sieň,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Nao Higano (s), Enikő Ginzery (zmb)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}