{"content":"\n
\n \n O diele:

Canticum pre soprán, zbor a orchester (venované matke namiesto Requiem), vzniklo v rokoch 1968 – 1970 na text žalmu č. 43 Kralickej biblie, v čase, kedy Bázlik, počnúc oratóriom Dvanásť inovoval viaceré konštanty svojho kompozičného štýlu. Motivicko-tematická vrstva, ktorá tvorila v dovtedajších autorových kompozíciách základňu polyfonických súvislostí, sa stáva súčasťou farebne a zvukovo bohatšieho celku, nerozplýva sa však v ňom, príležitostne sa vynára ako incipit tradičných kontrapunktických väzieb. Pôvodne využívaná polarita lyrickosti a dramatickosti sa v Canticu, zásluhou tak dedikácie skladby, ako aj štýlotvorným dozrievaním, prehodnocuje do kompaktného a koncentrovaného celku. Homogénnosť štvorčasťovej kompozície a jej výrazovú sugestívnosť posilňuje aj inštrumentálne vedená vokálna vrstva, kde sa hlasom určuje spievať výlučne na vokál „a“. Canticum získalo v r. 1974 prvú cenu v skladateľskej súťaži o cenu kráľovnej Márie-José v Ženeve.
P.S.
Donútený okolnosťami – aby sa skladba mohla v tom čase vôbec rozpísať a nahrať v rozhlase – som spravil aj verziu bez textu, ktorá sa zúčastnila vyššie spomínanej súťaže a je tu aj prezentovaná.
(autor)


\n (Ľubomír Chalupka, in: booklet k CD \"De Profundis II\", SHF 1993, SF 0014 2111)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n I. Con moto moderato\n 6'27''\n
\n\n II. Allegro agitato e maestoso\n 3'04''\n
\n\n III. Quasi Jubilatio e vivo\n 2'44''\n
\n\n IV. Con moto moderato\n 5'54''\n
\n

\n\n

\n \n

Prvé uvedenie v zahraničí

\n \n 23.05.1975,\n Ženeva,\n CH\n\n
Interpreti: Beatrice Haldas (s), Le Nederlands vocaal ensemble, L'Orchestre de chambre de Lausanne, Marinus Vooberg (dir.)\n
\n\n\n

\n
\n"}