{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Sonátu si objednal M. Kořínek ako prednesovú skladbu pre mladých huslistov do svojho projektu husľovej školy. Vznikla po cykle Zátišia s husľami a má s ním mnoho spoločného; obracia sa k spomienkam, znie v nej \"hlas pamäti\", spätý s mojím vlastným životom. Je to vlastne spracovanie časti Večernej piesne z môjho cyklu Lyrických piesní pre tenor a klavír. Transformačný a variačný proces je obrátený; odvodený a komplementárny (nový - modálny a dvanásťtónový) materiál sa postupne a prevažne v dramatickom duchu blíži k \"téme\", k originálu piesne, aby nakoniec zaznela jej doslovná citácia. Preto \"hľadanie\"... V Aragonovi som svojho času našiel myšlienku, s ktorou sa hlboko stotožňujem naznačujúcu niečo aj k filozofii a estetike tohto typu mojich diel; človek sa nemá hanbiť za to, čím dakedy bol, zapierať svoje podoby, ktoré vývojom prekonal - naopak, má byť za ne vďačný, lebo bez nich by nielenže nedospel, ale ani nesmeroval k podobe, akú sa v rámci svojich dispozícií snaží nájsť a uskutočniť...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2002)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Grave\n                \n                <br>\n\n                Risoluto, ma giocoso\n                \n                <br>\n\n                Lento, un poco rubato\n                \n                <br>\n\n                Feroce, ma grave – quasi Recitativo\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        \n    </div>\n"}