{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Často sa hovorí o dvojpólovosti kompozícií J. Hatríka, kde jeden pól tvorí oblasť obsahovej výpovede a druhý kompozičné riešenie. Dvojpólovosť Canzony predstavuje okamih vo večnosti v oblasti obsahovej, ktorý má v hudbe podobu lyrického vokálu a dramatického inštrumentálu, obopínajúceho ľudský hlas. Po odznení poézie R. Thákura (preklad N. A. Zoberi a Ľ. Feldek) utícha i viola a organ ukončuje kompozíciu v dramatickom finále, akoby v nedopovedanej dileme o Nekonečnosti. Canzona, komorné vokálno-inštrumentálne dielo, nie je jedinou Hatríkovou kompozíciou tohto druhu. Kombinácia vokálneho a inštrumentálneho prejavu je s kladateľovi veľmi blízka a vyhovuje jeho zámerom vyjadriť vnútorné poryvy človeka nášho storočia, jeho úvahy o svojom mieste a poslaní tu na Zemi, práve teraz, dnes. J. Hatrík venoval Canzonu pamiatke svojho profesora, skladateľa Alexandra Moyzesa.</p><br>\n        <em>(Marta Földešová, in: booklet k CD Chamber Music 2, Hudobný fond 1993)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                18.02.1985,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Hana Štolfová-Bandová (a), Marián Banda (vl), Eva Kamrlová (org)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}