{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladbu som napísala v roku 1982. V tom čase ma dielo francúzskeho sochára Augusta Rodina, jeho symbolika, sila imaginácie a výrazu silno oslovovali. Medzi tromi mnou vybranými sochami vzniká dôsledkom ich lineárneho zoradenia istá vývojová línia. Kovový vek, ktorý zobrazuje prebúdzajúceho sa mladíka, reprezentuje skorú fázu ľudských dejín, objav kovu symbolicky otvoril cestu z tmy k svetlu; Mysliteľ, snáď Rodinova najznámejšia socha, symbolizuje naproti tomu čas zrelosti, čas reflexie sveta a seba samého, čas pochybnosti a hľadania zmyslu a napokon neskoré dielo Balzac, pre vtedajšiu dobu odvážne zobrazenie spisovateľa stelesňuje silu ľudského tvorivého ducha. Ak hľadáme zmysel, najskôr ho nájdeme v tejto sile, v schopnosti človeka pretvárať svet a seba samého. Hudobne je táto idea zobrazená v dialógu huslí a klavíra, pričom husle predstavujú človeka a klavír jeho prostredie, materiálny svet. Preto kladiem taký silný dôraz na klavír v Kovovom veku a na husle v Mysliteľovi - rovnováhu, simultánny dialóg dosiahnu oba nástroje až v Balzacovi. Pátos, sila emócie a gesta, pre Rodina také typické, poznačujú aj hudobné prostriedky, ktoré vo svojom cykle používam.</p><br>\n        <em>(autorka, in: bulletin k Nedeľnému matiné GMB, 8. 10. 2006)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Kovový vek\n                \n                <br>\n\n                Mysliteľ\n                \n                <br>\n\n                Balzac\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                1983,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Pavel Bogacz (vn)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}