{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Tak ako pri slove fúga myslíme hneď na J. S. Bacha, tak pri slove sonáta v prvom rade spomíname na Beethovena. Aj napriek tomu, že prvou sonátou Beethovena je Taliansky koncert od J. S. Bacha. Aspoň ja to tak vždy vnímam. Ale aj po Beethovenovi sa sonátová forma stále vyvíjala a transformovala až do 20. storočia, v ktorom takmer stratila svoj význam a zmysel nadobudnutý ešte v klasicizme.</p>\r\n<p>Keďže som túto skladbu komponoval pre Lenku Bajuszovú, ktorá je známa tým, že aktívne hrá nielen súčasnú hudbu, ale rovnalo skvele interpretuje aj hudbu obdobia klasicizmu, romantizmu atď., rozhodol som sa, že sa pokúsim v jednej skladbe spojiť čo najviac elementov zo všetkých týchto období až po súčasnosť, či už z pohľadu klavírnej techniky, modelu pohybu faktúry alebo formovej dramaturgie.</p>\r\n<p>V minulosti môžeme často nájsť názov Sonata quasi una fantasia. A tak sa mi zdalo, že dnes najlepšie vystihne podstatu skladby názov <em>Sonata quasi sonata</em>.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2010, s. 43.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                11.11.2010,\n                Nová slovenská hudba,\n                Malé koncertné štúdio Slovenského rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Magdaléna Bajuszová (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}