{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladba <em>Musica aeterna </em>pre 14 nástrojov (venovaná Mirekovi Kaufmanovi) vznikla počas študijného pobytu v Paríži. Ide vlastne o dvojkoncert, kde prvú skupinu predstavuje trúbka, trombón a tympany, druhú skupinu štvoro huslí. Ostatné nástroje vytvárajú kvázi barokové basso continuo. Ako východiskový materiál slúžia tri štylizované barokové hudobné fragmenty, ktoré však ani raz nezaznejú v ucelenej podobe. Sú rozbité, popretŕhané, rozpadajúce sa na množstvo často sa opakujúcich skupiniek. Tým vlastne sa stávajú akosi dotieravými, a tak pôvodná \"pekná\" baroková hudba tu vyznieva neraz paradoxne nepríjemne. Postupne ku koncu miznú aj rozdiely medzi nástrojovými skupinami a tým skladba prestáva byť koncertom. Aj hudba sa stráca v nervóznom tichu. Vzdialená minulosť je nereštaurovateľná...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1993, s. 152 – 153.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Ad infinitum - Preludio\n                \n                <br>\n\n                Musica aeterna - Sequenza\n                \n                <br>\n\n                Siilentium - Postludio\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        \n    </div>\n"}