{"content":"\n
\n \n O diele:

Skladba vďačí za svoj názov jednej z troch hlavných postáv románu Muž, ktorý sa smeje od Victora Huga. Ursus - filozof, liečiteľ a tulák - muž s menom zvieraťa, ktorý chová vlka s menom: homo, muž, ktorý sa ujme dvoch osirených detí - je pre mňa symbolom človeka, ktorý sa vo zvieracej dobe snaží zachovať si ľudskú tvár. To, čo Ursus hovorí a to, čo koná, sú dve diametrálne odlišné veci. Avšak, na rozdiel od väčšiny spoločnosti, v ktorej žije a ktorá slovom lieči, ale skutkom posiela na popravu, je to u neho práve naopak. Tento moment románu, ktorý na postave Ursusa ukazuje druhoradý význam slov vo vzťahu k činom, mi vnukol myšlienku nezrozumiteľného textu - slov, ktoré by interpreti vyslovovali počas hry a ktoré by z prevažnej väčšiny ostávali nezrozumiteľnými. Postava Ursusa sa podpísala aj pod celkové formové členenie skladby. Ursus - meno pozostávajúce z piatich písmen, z ktorých prvé a štvrté, ako aj tretie a piate sú totožné, zodpovedá jednoduchému členeniu vo forme ABCAC. Kompozícia má teda päť krátkych, 2-3 minútových častí, ktorých materiál prvej a štvrtej ako aj tretej a piatej, je totožný. Druhá časť - písmeno R - alebo B diel - ktorá ako jediná nemá svoju formovú dvojicu, tvorí v skladbe funkciu akéhosi ostrova sumov. Táto časť obsahuje okrem iného zvuky rôznych akcií s hárkami papiera tak, ako ich pozorné ucho reálne vníma pri písaní nepodarených listov, z ktorých ostanú len začiatky. (A niekedy ani to). Všetky texty, vyskytujúce sa v skladbe, sú úryvkami z prvej časti románu More a noc.


\n (autorka, in: bulletin k Nedeľnému matiné GMB, 28. mája 2006)
\n
\n \n\n

\n \n

Prvé uvedenie v zahraničí

\n \n 23.08.2005, Ostravské dni novej hudby,\n Janáčkova konzervatoř,\n Ostrava,\n CZ\n\n
Interpreti: Monika Štreitová (fl), Katarína Rybárová (ac), Andrea Bálešová (pf)\n
\n\n\n

\n
\n"}