{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p class=\"western\" style=\"margin-bottom: 0cm; line-height: 100%;\" align=\"justify\"><em>Päť malých rozhovorov </em>pre violončelo a fagot. Skladbu koncertného typu autor určil technicky vyspelým hráčom na dvoch rovnocenných nástrojoch. Tematika diela je výrazná, spracúvaná kontrapunkticky a homofónne, vo forme vzrušených i ľahko plynúcich dialógov, v primeranej emotívnej angažovanosti, zabezpečujúcej skladbe komunikatívnosť a tým aj spoločenskú úspešnosť. Napomáha tomu aj náležitá kontrastnosť nálad, vitalita i emotívno-meditatívny ponor do vlastných myšlienkových pochodov. V skladbe sa po technickej stránke uplatňuje spevnosť, výrazný rytmus, imitačná postupnosť, virtuózne úseky, iskrivé pasáže a pod. Výpoveď jednotlivých častí je obsahovo pôsobivá a percipientom akceptabilná. Záver je optimistický, rázny, korunujúci skladbu ako celok. Technické kvality autor podriadil hudobnému obsahu, ktorého úspešnosť a spoločenský ohlas závisí aj od dokonalosti prednesu.</p><br>\n        <em>(Michal Palovčík, in: bulletin Nová slovenská hudba 1998)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Moderato\n                \n                <br>\n\n                Andante sostenuto\n                \n                <br>\n\n                Scherzoso\n                \n                <br>\n\n                Adagio – Lugubre\n                \n                <br>\n\n                Con allegrezza\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        \n    </div>\n"}