{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladba <em>New Harmony </em>je treťou hudobnou štúdiou, inšpirovanou technikou a ideografiou veľkých výtvarníkov moderného umenia. Po Giacomettim a Modiglianim som sa zaoberal umením Paula Kleeho, jeho maľbami a kresbami. Hudba vznikla pre rovnaké obsadenie ako predošlé dve skladba – klarinet a klavír.</p>\r\n<p>Štúdie Paula Kleeho, vzťahujúce sa často k javom z oblasti prírodných vied, matematiky, porovnávacej anatómie, či antropológie, ma zaujali pohľadom na rýdzo konštruktivistických fenomén a jeho premeny v čase. Jeho vzťah k hudbe sa prejavil mnohokrát vytváraním vizuálnych relácií k parametrom hudby ako je harmónia, kontrapunkt, rytmus a pod. Pokúšal sa hľadať jednotu konštrukcie v prírode a vytváral tak analogicky lineárne improvizácie farebných škál, v ktorých dominujú v ovzduší ustavičného pohybu a premien tri pigmentačné farby – červená, žltá a modrá. V 30-tych rokoch sa zrodila analógia medzi elementami maliarstva a polyfónnou kompozíciou. Klee napríklad definoval polyfónnu kompozíciu ako simultánnosť niekoľkých nezávislých tém.</p>\r\n<p>V skutočnosti ide v mojom prípade o reakciu na ideu a techniku troch Kleeho obrazov – <em>New Harmony</em>, <em>Ad Parnassum</em> a <em>Andante</em> (posledný je kresbou mechanického tanečníka s neodolateľným šarmom), ktoré sú zásadne odlišné z hľadiska techniky, koncepcie i námetu. Keď som sa rozhodoval, čomu dať pri kompozícii hudby na počesť veľkého výtvarného umelca prednosť v súvislosti s jeho umením, rozhodol som sa napokon pre titulok jeho obrazu New Harmony, v ktorom predkladá na prvý pohľad prosté štvorce rozličných farebných odtieňov, zoskupené do nenápadného pravidelného obrazca, takmer kobercového formátu...akoby paradigma novej harmónie signalizovala nečakane zdanlivo symetrický a upokojujúci výjav. Tento paradox, ako aj priestorové videnie štvorcových štruktúr, ktorých usporiadanie je premenlivým faktorom v závislosti od uhla pohľadu, alebo denného svetla, sa stali riešením hudobnej formy, kre obaja hráči v ľubovoľnom pomere hrajú a striedajú (v rovnakom časovom úseku) skomponované „štvorce“. Dosahuje sa tým premenlivosť štruktúry, ktorej podoba nie je a nemôže byť nikdy rovnaká...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba, 2008, s. 17.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                08.11.2008,\n                Nová slovenská hudba,\n                Malé koncertné štúdio Slovenského rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Branislav Dugovič (cl), Ivan Buffa (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}