{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>V roku 2005 som napísal prvý diel skladby pre sólové violončelo pre Jozefa Luptáka s názvom Capriccio. Premiéroval ju v Nemecku, doma ešte nezaznela a v podstate čaká na dokončenie. Nebol to prvý prípad „diela vo vývoji“, ale prvý prípad „ideovej bunky“. Od určitého času rozvíjam jednu „ideu“ vo viacerých skladbách. Na začiatku roka 2007 som napísal skladbu pre 4 violončelá, ktorej nahrávka a uvedenie stroskotali „z technických“ príčin. Skladba má názov The roar a dôsledne rozvíja Capriccio. Atmosféra sa však zmenila. Po skladbách koncentrovaných na hudbu noci (Notturni 1-6), a s nimi súvisiacich „tichých“ skladbách, prišiel opak. Neskôr (leto 2007) prišiel Wrath I pre komorný súbor a skladba (konečne) zaznela: bohužiaľ, iba v Ostrave, ale jej výsledok ma príjemne prekvapil. Teraz je to na objednávku festivalu akýsi Wrath II – 9 úsekov/„stretnutí“ (prejavov, variácií, foriem...ako chcete) „hnevu“ pre súbor deviatich hráčov: tri triá – dychové nástroje flauta/pikola, klarinet B/Es, basový klarinet/klarinet), sláčikové nástroje (husle, viola, violončelo) a akordeón, klavír, cimbal – hybridný dychovo-bicí „klavír“. Čísla 1 – 3 tvoria kvázi 1. diel, č. 4 intermezzo, č. 5 a 6 komplexný dvojhlas formou „supernástroja“ (každý „hlas“ tvoria štyri nástroje), č. 7 je vyvrcholením „dvojhlasu“ v sóle violy, č. 8 je de facto Wrath II a č. 9 je kóda.</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}