{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> Podprocký vo svojich Dvoch kavatínach pre bas, flautu, klarinet, violu a violončelo, op. 22 na slová  Rabindranátha Thákura  (zo zbierky „Záhradník“)  prezrádza, že v niečom nadviazal na tradíciu a v niečom ju zámerne zavrhol. Jeho Dve kavatíny sú  v podstate lyrickými piesňami... (poetickými monológmi s epickými prvkami – pozn. autora) a v ich vokálnom prejave možno hovoriť  o expresívne deklamovanej dikcii  s výraznou väzbou na básnické slovo... V prvej  kavatíne, ktorej skladateľ dal názov „Dar“ (1977),... nemožno nevidieť  výrazný duchovný kontrapunkt medzi vokálnou a inštrumentálnou zložkou – ako inštrumentálny element chce vždy dotvoriť a rozvetviť to, čo vypovie ľudský hlas... Autor vycítil a aj hlboko precítil trpkú nehu  Thákurových veršov (slepá deva ponúka kvetinový veniec zabalený do lotosového listu, pričom nevie, aký krásny je jej dar). Tu kdesi je zašifrovaná viacvýznamová škála prvej kavatíny.\r\nV druhej  kavatíne „Dotyk nežnosti“ (1980)... Podprocký dotvára pokojné plynutie Thákurových meditatívnych slov, vykresľujúcich čaro dusného poludnia, kedy „vyschnutá zem pukala od smädu v horúčave“. Náhly zlom z prudkého prekvapenia (zdanlivo banálny obraz mládenca a zablateného býka) rezonuje s videním básnika a skladateľ zrazu zavrhne všetku zdržanlivosť  vo vokálnom parte, na okamih sa vzrušene rozospieva a inštrumentálne party vykresľujú vzrušené obrazy z dotyku nežnosti i stavu duševnej radosti. Kým  „Dar“ má v sebe trpkú  príchuť krásy a nehy, „Dotyk nežnosti“ je spontánnou ozvenou radosti. V oboch kavatínach skladateľ potvrdil svoj veľký zmysel pre modelovanie poetických obrazov, filigránske nuansovanie  hudobného toku a mimoriadne citlivú prácu s detailom...\r\n<br>\n        <em>(Igor  Berger, In: Hudobný život, roč. XVI. č. 12, 13. 2. 1984)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Dar\n                \n                <br>\n\n                Dotyk nežnosti\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                17.02.1983,\n                Koncertná sieň Československého rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Sergej Kopčák (b), Vojtech Samec (fl), Jozef Luptáčik, sr. (cl), Pavol Selecký (vl), Dušan Dočkal (vc)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}