{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Jozef Grešák (1907-1987) napísal svoju operu „S Rozárkou“ ešte v roku 1973 na vlastné libreto podľa námetu rovnomennej novely Vincenta Šikulu. Túto dodnes neuvedenú komornú operu, pozostávajúcu z 10 „panelov“ (obrazov), vytvoril Grešák podobnými a pre jeho posledné tvorivé obdobie („amebické“) charakteristickými a ustálenými kompozično-technickými postupmi a prostriedkami ako napr. aj v opere „Zuzanka Hraškovie“, či Amébach a pod. Sú to predovšetkým jeho lineárne hudobné myslenie a intervalový základ všetkých jeho horizontálnych i vertikálnych tvarov a postupov. Z tejto opery, v ktorej skladateľ hudobne umocnil dojímavý, pôsobivý i tragický príbeh súrodencov (pomätenej Rozárky a jej normálneho brata Ondreja) a najmä jeho baladickú metaforickosť, som v roku 2007 (pri príležitosti Grešákovej nedožitej storočnice a zároveň 20. výročia jeho umrtia) vybral tri „panely“ a vytvoril cyklickú skladbu pre komorný orchester – „Hudba (alebo suita) z opery Jozefa Grešáka“. Pri tejto práci som predovšetkým musel urobiť nutný prepis povestnej grešákovskej „bunkovo-pulzačnej“ notácie celej partitúry do tradičnej notácie, dotvoriť a precízovať inštrumentáciu v použitých častiach (transformovať frázovanie i traktovanie nástrojov, niektoré doplniť i vymeniť...) a napokon dokomponovať niektoré úseky z hľadiska koncertného predvádzania skladby.</p>\r\n<p>I. Intráda – V opere je 1. panelom pod tým istým názvom. Je pomerne široko koncipovaná vo voľnej kombinovanej forme s epizódou (štylizovaná ľudová pieseň „Včera večar na valaľe“), s bohatými a expresívnymi evolučnými úsekmi i stručným návratom 1. „expozície“.</p>\r\n<p>II. Tanec - 8. panel opery s podtitulom „Balet v bielych maskách“ je vlastne baletným intermezzom v opere (sú to vízie Rozárky s tancujúcimi Albínmi). Tematický základ tvorí vzdialená podoba rytmicky a melodicky štylizovaného fragmentu ľudovej piesne, použitej v epizóde Intrády, aj s jej retrogradnou podobou. Celá časť je rámcovaná identickým melodickým tvarom v lesnom rohu (sólo).</p>\r\n<p>III. Finále - Záverečný 10. panel opery s podtitulom „Ostal som sám a neviem kam sa obrátiť mám“. Je nostalgickým, smutným a clivotou umocneným monológom Ondreja (väčšinou lesný roh) po odchode Rozárky do ústavu, ktorým sa končí celá opera. Sám Grešák o postave Rozárky kedysi priam metaforicky povedal: „Je to človek, ktorý zápasí o základný existenčný priestor, túžiaci po dorozumení, človek, ktorý sa teší z prostých vecí okolitého života, no pritom je sám...“</p><br>\n        <em>(autor, In: Bulletin Nová slovenská hudba 2008, s. 7)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Intráda (1. panel opery)\n                8' 30''\n                <br>\n\n                Tanec (8. panel opery \"Balet v bielych maskách\")\n                3' 40''\n                <br>\n\n                Finále (10. panel opery \"Ostal som sám...\")\n                4' 30''\n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                06.11.2008,\n                Festival súčasného umenia,\n                Koncertná sála Domu umenia,\n                Košice,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Štátna filharmónia Košice, Rastislav Štúr (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}