{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladba predstavuje jedno z prvých radikálnejšie redukcionistických diel, ktoré som začal v osemdesiatych rokoch písať ako reakciu na vtedy značne rozšírené úzkostne defenzívne a zároveň tak slovensky \"spoločensky použiteľné\" písanie hudby, ktorému podľahli ikony odporu voči socrealizmu. Hlboké mlčanie, ktorým boli tieto skladby obostreté, sa celkom štýlovo hodilo k názvu skladby, ale aj k vtedajšej veselej dobe plnej milých prekvapení. Ako jeden príklad za všetky uveďme zaujímavý článok Igora Bergera, v ktorom ma obvinil z pokleslých pohnútok narkotizovania poslucháča a zo snahy o zaslepenie racionálna hedonizmom. S touto silnou a zároveň absurdnou zbraňou, ktorú som od neho dostal do rúk, som potom rozvážne tvaroval ďalšie podobné skladby, ako napr. Predposledné leto pre harfu, čelestu, vibrafón, klavír a orchester, Sotto voce pre zbor a orchester, atď.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin k Nedeľnému matiné GMB, 12. februára 2006)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                14.02.1985,\n                Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Pavel Bogacz (vn), Ľudovít Kanta (vc), Norbert Heller (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}