{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>V živote každého človeka sú silné zážitky, ktoré ho ovplyvňujú niekedy na celý život. Formujú jeho reakcie a názor na okolie, hoci si to možno ani neuvedomuje. Ja si to uvedomujem. Preto by som chcel v tejto koláži vzdať skromný, ale o to úctivejší hold majstrom slovenskej populárnej hudby posledných dvadsiatich – tridsiatich rokov, bez ktorých piesní (a každodennej práce v dnes už zanikajúcom tanečnom orchestri bratislavského rozhlasu) by ani moje dielo a môj život snáď nebol taký, akým je teraz. Zároveň som si vedomý, že možno budem (ako už toľkokrát) znova obvinený zo zjednodušovania si situácie a prístupu k problematike, ba tento krát dokonca vznikne otázka: koho sú to vlastne nápady, koho je to dielo? A ja hrdo a bez váhania odpovedám: predsa je to dielo majstrov, a nie moje! Ja som ho len musel postaviť znova pred vás, pretože už začalo byť zabudnuté, ľudia sa macošsky od neho odvrátili, boli mu neverní - a to nie je dobre!</p>\r\n<p>Keď som totiž uvažoval nad tým, akú formu variácií zvoliť, bolo samozrejme niekoľko možností:</p>\r\n<p>1. vziať tému a ďalej s ňou pracovať „po svojom“;</p>\r\n<p>2. vziať niekoľko tém a ďalej s nimi nepracovať;</p>\r\n<p>3. vziať jednu alebo viac tém a zasahovať do nich občas, alebo častejšie, alebo aj občas, aj častejšie;</p>\r\n<p>4. vziať tému (témy) a pracovať ďalej tak, ako si myslím, že by s ňou dnes zachádzali majstri samotní;</p>\r\n<p>5. vziať tému (témy) a pracovať ďalej tak, ako by podľa mňa s ňou dnes majstri nepracovali (určite, alebo len čiastočne resp. celá varieta prechodov medzi týmito dvoma krajnosťami);</p>\r\n<p>6. spájať témy s im podobnými (napr. so sovietskymi varietnými cirkusovými melódiami, piesňami Ally Pugačevovej, s černošskými prístupmi k melosu, ako aj étosu atď.).</p>\r\n<p>Slovom, bol tu nekonečný rad prístupov, pre ktoré sa bolo treba rozhodnúť. Keď som napokon dospel k názoru, že diamant treba nechať na neutrálnom podklade, aby vynikla jeho krása, nebol to samozrejme zasa z mojej strany žiaden originálny nápad: skôr som pocítil nevyhnutnosť tohto riešenia – jednoducho bolo optimálne (a jednoduché zároveň). Nie som si ani istý, či tento môj prístup možno nazvať aditívnymi variáciami. Skôr je to len akýsi skromný komentár, vyjadrujúci moju vďaku.</p>\r\n<p>Preto treba part klávesového nástroja chápať ako môj pokus o vyššie spomínaný komentár, bez ktorého by sa ale určite dané skladby zaobišli, ako že sa aj dlhé roky zaobišli.</p>\r\n<p>Party ostatných dvoch nástrojov by som nerád nejako hlbšie analyzoval, aby som zbytočne nevsugerovával jednu z niekoľkých možných interpretácií.</p>\r\n<p>Ďakujem týmto všetkým autorom, verím že s pochopením prijmú môj hold. A na záver ďakujem riaditeľstvu Čs. rozhlasu v Bratislave za to, že po dlhé roky vedelo oceňovať skutočnú kvalitu, oddeľovať zrno od pliev a podržať tých správnych redaktorov na správnych miestach.</p><br>\n        <em>(autor, in: Bulletin Melos-Étos 1993, s. 165 – 166)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}