{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Po mojich predošlých skladbách, ktoré boli písané aleatorickou technikou je pre <em>Flautové kvarteto</em> príznačný návrat k bežne používanej notácii. Použil som tu po dlhšom čase opäť cyklické usporiadanie na rozdiel od skladieb, vytvorených tesne predtým, ktorých forma bola jednočasťová. Kontinuita s predošlými skladbami je však zachovaná predovšetkým na základe prísnej organizácie a výberu hudobného materiálu. l. časť je vystavaná z intervalu malej sekundy. Postupným zvyšovaním polohy a dynamiky vzniká plynulá gradácia. 2. časť má charakter scherza. Je riešená technikou štvorhlasného kánonu. Využíva sa tu interval stúpajúcej a klesajúcej zväčšenej kvarty, ktorá sa postupne transponuje smerom hore, čím vzniká vrchol, po dosiahnutí ktorého nasledujú klesajúce sekvencie, ktoré smerujú k zakončeniu tejto časti. 3. časť tvorí ťažisko celého cyklu. Jej princípom je urýchľovanie procesu postupným pridávaním vždy na najbližšie nižších rytmických hodnôt. Z takéhoto postupu vyplýva neskôr celkové zrušenie metra v podobe veľkej aleatorickej plochy. Je to jediné použitie aleatoriky v celej skladbe. 4. časť je súvisle spojená s 3. časťou do jedného celku a má vlastne funkciu pomalej kódy.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby 1977, s. 49 – 50.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}