{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Jozef Sixta skomponoval síce málo diel, ale každé z nich je svojim spôsobom dovedené v rámci zvolenej kompozičnej formulky do stavu dokonalého finále. Okrem iného obdivoval úspornosť v tvorbe renesančných majstrov a vedome nerád rozmnožoval to, čo už bolo \"povedané\". Na vznik každej skladby mal osobný dôvod, ktorý hraničil s vášňou lúštiť hudobné rébusy, či potrebou zapísať hudobný proces, ktorý už mal v hlave vymyslený. V oblasti orchestrálnej tvorby napísal v rozpätí rokov 1960-1991 len sedem skladieb. ... Asynchronia per archi (1968) získala 8. miesto na Medzinárodnej skladateľskej tribúne UNESCO 1970. Dielo fascinuje napätím vnútorného zvukového priestoru a nástrojovej farebnosti. Pôsobí ako sláčiková vidina, prchavá v každom okamihu a zlievajúca do vnútorných bodov hudobné procesy. Fascinujúce je, že Sixta vytváral takéto hudobné obrazy prísnymi logickými operáciami a ony sa mu odvďačili maximom expresívnych účinkov.</p><br>\n        <em>(Melánia Puškášová, in: bulletin Nová slovenská hudba 2008)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}