{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Skladba vznikla v roku 1971. Priamo nadväzuje na skladby bezprostredne predchádzajúce, t. j. na Asynchróniu z roku 1968 a Nonet z roku 1970. V skladbe Punctum contra punctum ide o plynulú oblúkovú formu, ktorá sa začína váhavo, potom postupne graduje, v ďalšej ploche kulminuje, neskôr ustupuje z vrcholu a napokon sa vracia do pôvodnej východiskovej polohy. Orchestrálna sadzba je kontrapunktická, na princípe kánonu v inverzii podľa osi súmernosti na tóne d'. Poradie nástupov jednotlivých nástrojov je presne určené, ďalší priebeh je však aleatorický. Je samozrejmé, že v takto mnohohlasne komponovanej skladbe poslucháč nepostrehne všetky zmeny, vyplývajúce z vedenia hlasov. Výsledným dojmom je mnohohlasný súzvuk, ktorý má vnútorný pohyb a postupne mení svoju sadzbu, dynamiku a farbu.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1989, s. 60.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                12.02.1989,\n                Nová slovenská hudba,\n                Koncertná sieň Československého rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Symfonický orchester Československého rozhlasu, Marián Vach (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}