{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Charakteristickou vlastnosťou prelúdia ako formového typu je významná štrukturálna voľnosť, umožňujúca skladateľom opustiť prísne formové pravidlá a slobodne rozvinúť niť kreatívneho uvažovania. Formová nejednoznačnosť prelúdia však zvyčajne oslabuje vnútornú súdržnosť takejto kompozície. Spojiť viaceré prelúdiá do väčšieho formového útvaru, ktorý imituje koncept sonátového cyklu a eliminovať tak typický nedostatok prelúdia - formovú nesúdržnosť, to je základná idea formového riešenia skladby 4 prelúdiá pre dychové kvarteto. Časti cyklu plynú jedna za druhou bez prerušenia, čo má takisto podporiť vnútornú jednotu kompozície.</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}