{"content":"\n
\n \n O diele:

V mojom jednočasťovom 7. sláčikovom kvartete lyricko-epického charakteru, na rozdiel od mojich predchádzajúcich kvartet používam len výnimočne a jemne nové experimentálne techniky a zvuk. V tomto prípade je experimentálnosť v preskúmaní priestoru, v napätí, ktoré vzniká na základe intervalových konštrukcií a nových harmonických vzťahov. Individuálne emócie ustupujú pred výrazom, ktorý je uložený v kompozičných detailoch. Veľké línie a formálne členenie vznikajú na základe princípu periodického zväčšovania a zmenšovania intervalových postupov, ktoré sú na počiatku rozdelené do nástrojových párov, neskôr sa objavia vystupňovane ako dvojhmaty jedného nástroja. Žiadny súzvuk sa nevyrovná druhému, žiadny sa neopakuje. Každý interval je bunkou v celkovom organizme, s vlastnou funkciou a obsahom. Príbuznosti, zvukové asociácie, ako i vnútorná energetika rozhodujú o postupe vývoja formy. Rytmus je takisto premenlivý a elastický ako intervaly – živo pulzujúci, mimo pravidelné metrum, ale zreteľne profilovaný, ponajviac synkopický. Trilky a ich stupňovanie v mnou rozpracovanej technike \"vertiko\", sú tematické, substančné, farebne variované, zdrsňujúce alebo zjemňujúce, zahusťujúce a predovšetkým sú formotvorné. Mikrotonálne epizódy prinášajú so sebou ambivalenciu, ktorá dodáva harmonickým štruktúram a chveniam zvláštnu krehkosť. Trblietavé flažolety evokujú atmosféru nezaťaženého letu, vertikálneho prúdenia. Z prelietavých figúr sa tvoria chúlostivé dialógy, sčasti ako náladové nokturná, neskôr ako preplietané statické vrstvy, trucujúca melodika, terasovité intervalové rozpínanie, z ktorého sa na neskoršom uzlovom bode vztýči 16-tónový akord. Z neho sa odtrhne sólové violončelo, ktoré naprosto paradoxne dramatický účinok plnosti ešte zvyšuje pomocou zvláštnych sláčikových a tlakových techník: vznikajú mnohozvuky orchestrálneho rázu. Intenzívne záblesky poslednej fázy, už vo všeobecne klesajúcej tendencii, sa stesnávajú do štvrťtónového clustra, ktorý sa do veľmi vzdialených krajných hlasov rozšíri a napriek disonancii nónovej znie úplne čisto.


\n (autorka, in: bulletin Nová slovenská hudba 2012, s. 22 – 23.)
\n
\n \n\n \n
\n"}