{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Vo svojej štvrtej opere Vzkriesenie na námet rovnomenného románu L.N.Tolstého Ján Cikker prechádza na cestu analytika problémov ľudskej existencie. Tento román upútal skladateľa ešte hlbšou citovou a myšlienkovou ušľachtilosťou a mravnou silou, než Dickensov príbeh Mr.Scrooge. Cikkerova cesta k Vzkrieseniu nie je len prudkým vývinom skúseného dramatika, ale predovšetkým cestou prenikavej psychologizácie hudobnej drámy a stále sa prehlbujúceho humanizmu myšlienky a vášnivosti citu. Stvárnenie Tolstého Vzkriesenia do hudobno – dramatického útvaru je ojedinelým činom vo svetovej literatúre, hoci existuje vyše 200 pokusov o činohernú dramatizáciu tohto námetu. S témou, ktorá sa neskôr stala základom Vzkriesenia, sa Tolstoj stretol v júni 1877, keď mu známy ruský právnik A.F.Koni počas svojej návštevy v Jasnej Poľane rozprával prípad zo svojej praxe: mladý porotca vznešeného pôvodu poznal pri procese v prostitútke, súdenej pre krádež, dievča, ktoré kedysi zviedol. Otrasený jej osudom, chcel sa s ňou oženiť, aby odčinil svoju vinu, no k svadbe nedošlo, pretože mladá žena medzitým vo väzení zomrela. Tolstoj túto príhodu niekoľkokrát prepracoval a v konečnej verzii sa Vzkriesenie končí náboženskou meditáciou hlavného hrdinu kniežaťa Nechľudova. Ján Cikker Tolstého román hlboko osobne poňal. Naproti koncepcii Tolstého, vyzdvihujúcej do popredia Nechľudova, vynáša do popredia obraz Kaťuše, teda človeka ukrivdeného, po všetkých stránkach trpiaceho väčšmi ako Nechľudov. Cikkerovi nešlo len o zhudobnenie Tolstého predlohy, ale o hudobné dotvorenie a umocnenie jeho myšlienky. Preto čiastočne i mení dej románu.</p><br>\n        <em>(zdroj: www.jan-cikker.org)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                18.05.1962, Pražská jar,\n                Národné divadlo,\n                Praha,\n                CZ\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Teodor Šrubař (br), Milada Čadikovičová (ms), Štěpánka Štěpánová (a), Alena Míková (s), Milan Karpíšek (t), Helena Tattermuschová (s), Jiří Joran (br), Jaroslava Procházková (a), Karel Berman (b), Jindřich Jindrák (br), Antonín Votava (t), Dalibor Jedlička (b), Beno Blachut (t), Jaroslav Veverka (b), Marie Ovčačíková (a), Zdeněk Švehla (t), Antonín Zlesák (t), Václav Janota (bbr), Josef Celerin (b), Soňa Rudišová (s), Božena Novotná (s), Věra Nováková (s), Jan Hadraba (b), Václav Pokorný (t), Zbor a orchester Národného divadla v Prahe, Jaroslav Krombholc (dir.), Karel Jernek\n                <br>Prvé uvedenie na území Československa.<br>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                22.09.1962,\n                Slovenské národné divadlo,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Ladislav Holoubek (dir.), Kornel Hájek\n                <br>\n                \n                <p><strong>Prvé uvedenie v zahraničí</strong></p>\n                \n                18.08.1964,\n                King's Theatre,\n                Edinburgh,\n                UK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Teodor Šrubař (br), Milada Čadikovičová (ms), Naděžda Kniplová (a), Alena Míková (s), Milan Karpíšek (t), Helena Tattermuschová (s), Jiří Joran (br), Jaroslava Procházková (a), Karel Berman (b), Jindřich Jindrák (br), Antonín Votava (t), Dalibor Jedlička (b), Beno Blachut (t), Jaroslav Horáček (b), Jaroslava Dobrá (a), Zdeněk Švehla (t), Miroslav Šindelář (bbr), Otakar Havránek (b), Soňa Rudišová (s), Božena Novotná (s), Anna Rousková (s), Jan Hadraba (b), Václav Pokorný (t), Zbor a orchester Národného divadla v Prahe, Jaroslav Krombholc (dir.), Karel Jernek\n                <br>Prvé uvedenie mimo územia vtedajšieho Československa.<br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}