{"content":"\n
\n \n O diele:

Slovenská suita op. 22 z roku 1943 vznikla – ako na to upozornil Jozef Kresánek – „v čase mimoriadnej duševnej pohody, ... až do osobného šťastia“. Je vyznaním skladateľovej lásky k svojmu rodnému kraji – Banskej Bystrici a jej okoliu. Cikker už o detských rokov spoznával na turistických pochôdzkach krásy Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Kremnických hôr a Slovenského rudohoria. Prirástli mu k srdcu; preto nie div, že v jeho hudbe cítiť neopakovateľnú atmosféru stredoslovenských hôľ, lesov, lúk, potokov i skál.
Cikker však nie je len obdivovateľom prírody: v centre jeho tvorby je vždy človek – v Slovenskej suite „špatnokrásny ľud“ /Sládkovič/ Pohronia a priľahlých končín, vrátane jeho samého. Svedčia o tom názvy častí – majú svoje írečité spojenia prevzaté z folklórnej tvorivosti stredoslovenskej proveniencie. Nevyjadrujú obsah na spôsob literárnych programov novoromantikov a ich nasledovníkov – majú skôr funkciu motta v záhlaví umeleckého prejavu: poukazujú na inšpiračné zdroje a tým navodzujú základnú atmosféru /I. Na zelenej lúčke, III. Sivé očká, biele líčka, IV. Keď srdiečko pobolieva, V. Jano, Jano, ty si zbojník!/. Názov II. časti – Moja milá, kde si? – sa však vzťahuje iba na východisko jej stredného dielu; jeho orámovanie je lyrikou prírodno-idylickou, nie ľúbostnou.
Slovenskú suitu možno s plným pôžitkom vnímať aj bez poznania názvov častí – je to hudba bytostne svojská a výsostne zrozumiteľná, takže zaujme, ba strhne každého muzikálneho poslucháča. Je v nej chlapčenská roztopašnosť, bujarý temperament, hravosť – ale aj hĺbka citu, vrúcnosť prejavu a najmä obrovská bezprostrednosť i nákazlivá radosť.


\n (Igor Vajda, in: sprievodný text k LP Opus 9110 0585, 1978.)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n Na zelenej lúčke\n \n
\n\n Moja milá, kde si?\n \n
\n\n Sivé očká, biele líčka\n \n
\n\n Keď srdiečko pobolieva\n \n
\n\n Jano, Jano, ty si zbojník\n \n
\n

\n\n \n
\n"}